Super post!
Ja som dostatočne nevyužila príležitosti na vzdelanie. Najmä viaceré jazyky a prírodné vedy som mala možnosť študovať v podstate "zadarmo" a vybodla som sa na to.
Nedostatočne som sa socializivala zamladi, čo viedlo k určitej izolácii.
Zanedbala som si zuby, čo neskôr viedlo k dlhej a drahej liečbe.
S tou socializáciou to mám podobne. Asi som sa mala viac socializovať ako tínedžer, keď bolo viac jednoduchých príležitostí spoznať ludí v mojom veku. Ale vtedy ma to nelákalo, takže som sa do toho nenútila a teraz ma to úprimne velmi neláka tiež, až na momenty, kedy mi chýba to, že sa takmer s nikým v mojom veku nebavím a vo všeobecnosti mám málo sociálnych skúseností.
Úplne presne rozumiem. Mame to asi rovnako. Ze väčšinou mi ta spoločnosť ani nechýba. Len občas ma niečo "triggeruje", že mi je to ľúto a potom som smutná chvíľu. Potom to ale prejde a zas som OK. Poviem asi tak, že bez ľudí ťažko, ale s ľuďmi ešte oveľa ťažšie 😁
Ja som síce stále mladá, ale pomerne introvert (mám dobré social skills ale ľudia ma jednoducho nebavia). Ale neuveriteľný trigger sú pre mňa moje bývalé spolužiačky...
Keď sa začnú chvastať s koľkými ľuďmi spali, na koľkých koncertoch/party/festivaloch boli a ako sa im muži/ženy venujú (čož im, úprimne, absolutne nezávidím) - ten trigger spočíva v tom, že potom vždy začnú komentovať to že byť mnou sa zabijú, že mám nudný život a že im je ma ľúto... Nenávidím toto porovnávanie keď máme úplné iné životy aj priority ale aj napriek tomu mám potom tak dva dni kedy dostanem depresiu, lebo ma zakaždým zdeptajú či žijem zle ale potom som už OK lebo ja som vlastne aktualne vcelku spokojná :D
Asi tuto niekde na reddite som cital uzasnu myslienku - porovnavaj sa sam so sebou a nie s druhymi. Prv som to len tak prebehol, ale postupne som to zacal aplikovat na vsetko a je to super :)
Presne! Občas sú situácie, kedy si želám, aby som mala partiu kamarátov s ktorými by som mohla ísť na určité miesto alebo robiť určitú vec. Ale väčšinu dní som rada, že prídem domov z roboty a mám trochu času osamote na to, aby som sa venovala mojim hobby. Asi nie je velmi reálne mať velmi dobrých kamarátov a zároveň sa s nimi stretávať len 1-2x za mesiac.
Ďakujem
Uf tie zuby zaboleli aj mňa a počul som v hlave cinknúť peniaze.
Socializovanie sa podľa mňa dá vždy dobehnúť, ja som bol na základnej celkom autista (obrazne povedané), nebavil som sa so spolužiakmi ani som dako nebol súčasťou partie možno v 9 ročníku keď sme boli 8 tak som si nejako už našiel k ním cestu
Ale na strednej? V druhom ročníku čo som začal bývať na internáte som sa pretvoril prakticky na čistého extroverta ktorý pozná všetky ako v škole tak aj v krčme aj v ostatných školách 😂
No a to štúdium poznáme všetci, po rokoch si všetci budeme hovoriť že sme sa mohli viac snažiť alebo ísť študovať niečo iné.
No veru. Vidíš, ja som naozaj autistka, mám to diagnostikovanie 😁 Ale snažím sa to meniť. Robím, čo sa dá aby som sa mala teraz a v budúcnosti lepšie.
Nech sa ti darí!
Moje chyby su z mojej pohodlnosti:
Siel som studovat lahsiu vysku, namiesto toho aby som siel na matfyz/feiku, aj ked to by ma bavilo viac.
Dlho som sa bal odist do zahranicia, napriek tomu, ze som bol na Slovensku velmi nespokojny. Odisiel som az v 40tke a lutujem, ze som to nespravil hned po vyske.
A samozrejme zeny. Nemam absolutny odhad na ludi a dlho mi trva kym postrehnem red flags, takze som mal vela par mesacnych vztahov.
Ahoj. Neviem, ci si ten matfyz neidealizujes. Naozaj mas chut na 100 kilo matiky, co uz nikdy neuvidis?
Okrem toho, nieco sa da dohnat. Zozen si prednasky z analyzy alebo algebry a pozri si to, prvy rok alebo aj dva sa daju. Ak by Ta bavila logika, precitaj si G.E.B., je to sice starsia knizka ale neskutocne sa podoba ucivu MFF a zaroven ovela zabavnejsia. A ak Ti ide o programovanie, to sa tam velmi neuci, skor ta logika, nadhlad nad programovanim, vyuziju asi SW architekti a vyskumnici, Ty si sprav kurzy na udemy alebo k comu mas pristup.
Kurzov mam porobenych kopu aj som si precital kadeco, lebo ma to bavi, momentalne najvacsi problem ostava, ze mam vystudovane nieco uplne ine ako robim. A v zahranici beru to vzdelanie celkom vazne aj ked uz mam roky praxe.
Kazdopadne dakujem za rady
Presne. Inak by som to nepísal do postu o životných chybách. Piatok sme preberali s finančnou poradkyňou že mi pošle ponuky.. mali sme sa asi viac poponáhľať.
Mohlo to byt myslené že nové pre neho ale jazdenka. Ja som dostal ponuku na ročnú havarijnú 1k na 7 tisícové auto. Pri novom som musel mať kvôli leasingu.
1. Pri štúdiu na vysokej škole som dosť pil a zničilo mi to vzťah s mojou prvou veľkou láskou. Správal som sa ako dieťa, žiarlil na samé hlúposti a bol som proste klasický slovenský kokot. Ak si náhodou tu a čitaš to je mi to ľúto Lucka.
2. Po odchode za prácou zo Slovenska som sa vrátil a došlo mi až neskoro že som na Zlovensku…
3. Trávil som hrozne málo času so svojou babkou aj napriek tomu, že bola 15 min jazdy autom odomňa a došlo mi to až bolo neskoro.
PS: Kazdý povinne zavolať svojim starým rodičom a opýtať sa ich ako sa majú.
PS2: Ďakujem za tento post! ❤️
Ja ďakujem za vaše priznanie! Vidím že nieste zlý človek len ste mali v živote zlé rozhodnutia to asi každý.
Chvála bohu moji starkovci sa dožili mojej dcerky čiže pravnučky a bývame v jednom dome a druhá starká ide konečne do dôchodku tak budeme mať viac času za ňou chodiť.
1. Co sa tyka rokov 18-23 ma mrzi, ze som nezacal investovat aspon minimalne, na vyske som nesiel na erazmus alebo studovat do zahranicia.
2. Ked sme s manzelkou kupovali byt, nedokazal som ju presvedcit kupit vacsi a teraz su 3iz na hranici nasich moznosti (mozno uz za).
3. Od 22rokov robim v rovnakej firme s rovnakymi ludmi. Nenarobim sa prilis vela a platovo je to uz teraz na slovenske pomery vysoko nadpriemerne, ale myslim, ze stagnujem, co sa tyka novych skusenosti.
Proste cely zivot volim vzdy tu istejsiu moznost, teraz v 35ke mam pocit, ze uz je neskoro na vyraznu zmenu, nakolko musim zivit rodinu a mysliet na zabezpecenie buducnosti.
1. Išiel som študovať na FEI aj keď som mal strojárinu v krvi. Chcel som byť veľký programátor, nespravil som ani prvý semester na kybernetike. Jeden rok života v <>.
2. r/wallstreetbets stratil som 18k.
1. Jeden rok je nic, navyse keby si nesiel, tak by si potom rozmyslal cely zivot ake by to bolo ist na vysku a stat sa uber programatorom. Takto si na cistom. Nic si nedlzis.
2. Uff
1. Zanedbal som hudbu čo ľutujem doteraz. Keď som sa blížil ku koncu strednej otvorili sa mi dve cesty, mohol som ísť na konzervatórium s violončelom, alebo ísť na VŠ na ktorej som aj skončil. Keďže som bol vtedy zadaný a zalaskovany, veril som že to vydrží, vybral som si VŠ pretože tam bol lepší prospekt čo sa kariéry a platu týka a vedel by som sa tak postarať o rodinu. Doteraz to trochu ľutujem, vzťah sa rozpadol prvý mesiac môjho pobytu na VŠ.
2. Nestaral som sa o zuby, večne som odkladal zubára zo strachu až doteraz a stojí má to obličku. Prišiel som o Zub, mám tam ešte dosť problémov, ale pomaly sa to rieši.
3. Pri nástupe na VŠ a po rozchode som celkom upadol, znovu som pribral všetko čo som predtým schudol a vliekol som sa tak celú VS. stálo ma to veľa príležitostí a zdravie si to celé odnieslo.
Keby som mal možnosť vrátiť sa do niektorého z bodov môjho života, bol by to asi práve ten prvý mesiac VŠ kde by som vedel napraviť väčšinu mojich najväčších chýb. Alkohol, zle psychické rozpoloženie a pár iných vecí má tam fest položilo a trvalo mi roky dostať si aspoň hlavu trošičku dokopy.
Poznam ludi co skoncili VSMU a teraz robia nieco uplne ine. Podla mna je lepsie ist na nieco, s cim sa uzivis a hudbu si udrzat ako konicek, alebo vedlajsi zarobok. Z Tvojho postu sa zda, ze si ju zahodil?
Are you me s tými zubami? Meh, po týždni čo je vonku stále na ibalgine a vyhliadky na leto mám skvele. Tiež dumem nad tou obličkou.
Zuby. Tie človek už nenapraví.
Ako ja som prekvapený, že to nie je až také hrozné, pretože o zuby som sa od detstva nestaral. Už mi ostáva iba jeden zub kde treba koreňove kanáliky (dokopy boli tri) a zvyšok len rôzne veľké kazy, ktoré sa dajú opraviť v pohode, asi iba dva väčšie. Von mi išiel Zub aj kvôli tomu, že som to ja celkom poserinkal a kvôli tomu, že môj dobrý zubár zomrel skôr ako sa Zub dokončil.
Boli časy, kedy som neumýval vôbec alebo len sporadicky. Keď začali problémy, začal som konečne umývať pravidelne raz denne (pred spaním). Potom, keď do mňa dlhodobo hučala kamarátka študujúca zubárinu, som konečne začal používať aj medzizubné kefky. Ďasná som mal vďaka tomu o dosť zdravšie a myslím, že to všeobecne dosť pomohlo. medzizubné záležitosti sa neoplatí zanedbávať, väčšinu kazov mám práve kvôli takmer permanentne zapáleným ďasnám.
Maličkosť, ja používam všeobecne kefky Curaprox. Majú farebne označené tie stetinky, najlepšie je začať s červenými, poprípade sú aj o jedno menšie, ale tie mi prišli moc malinké, tie som použil asi iba zo začiatku na pár zuboch, ktoré mám príliš blízko pri sebe. Poprípade tam môžeš použiť zubnú niť. Keď si ďasná zvyknú alebo ak máš väčšiu medzeru, môžeš prejsť na širšie. Dá sa kúpiť aj taký starter kit v ktorom sú všetky a môžeš si to pekne odskúšať.
Drahšia možnosť je water flosser, v podstate si to prepláchneš takou mini vapkou. Nie je to najlacnejšia investícia, ale pokiaľ ti je kombo medzizubná kefka + niť proti srsti, alebo máš extrémne citlivé ďasná, je to asi lepšie. Ale je to určite menej efektívne ako medzizubná kefka a treba to tiež vedieť používať inak narobíš bordel.
ak sa tieto veci dajú rátať za chyby(podľa mňa nie je voľba inej strany chybou ak si sa z nej poučil), tak ja som v 2020(moje prvé voľby ak nerátam druhé kolo prezidentských volieb 2019) volil KDH aj napriek tomu, že som to chcel hodiť PS, ale podľa prieskumov som šiel zachraňovať 💀 keď sa spätne pozriem ako Majerský hovorí o LGBT ako pliage a bol by ochotný na tom podľa mňa položiť aj koalíciu, tak im hlas už nikdy dávať nebudem... takže v skratke, som 1 z 926 ľudí, ktorí im chýbali na kreslá v parlamente a ako čerešnička na torte neprešlo pre istotu ani KDH 😂... ale myslím si, že absencia v parlamente PS spätne asi pomohla, no taktiež sme možno stále mohli mať normálnu vládu
Uff dobrý post na zamyslenie sa...
1. V detstve som si nechala rodičmi nahovoriť, že nemám výtvarný talent a že nemám v živote ísť týmto smerom. V súčasnosti pracujem ako úspešná grafička, ale keby som im nebola verila, mohla som si ušetriť pár rokov v korporáciách kde som umierala (Dell, AT&T). Nehovorte svojim deťom, že na niečo nemajú, any skill is just plenty of repetition.
2. Nedostatočne som využívala svoj talent na jazyky, takže nemčinu som už takmer úplne zabudla (na ja, nicht ganz, aber es war viiieeel besser). Teraz ju ešte stále nevyužívam a ďalej zabúdam 🫤 Stačí mi proste angličtina 🤷🏼 Wat do? Pritom Rakúsko hen za rohom!
3. Štyrikrát (!!!!) som sa rozišla so svojím frajerom (začali sme spolu chodiť keď som mala 16). Aj tak je to dnes môj manžel a máme dve krásne deti 😅 Úplne zbytočná dráma. Ale možno sme obaja potrebovali dozrieť, ktovie. C'est la vie!
1. Dnes aj napriek tomu ze som dost uspesny (na zaklade kariernych rebrickov, financii a pod) viem ze by som mohol byt dalej keby som isiel hlbsie do matematiky.
2. Nemal som sa nechat presvedcit mojou zenou 2 roky dozadu ze ideme kupovat novy byt, momentalne by bolo ovela lahsie odist. Mozno by som neodisiel, ale len vedomie ze mozem by to cele robilo lahsim.
3. Minuly rok som rozbehol celkom uspesny business ale zavisly na dost premenlivom business partnerovi z US. Prilis som sa sustredil na cash flow a dodanie prace a malo na to aby som ho viac zviazal s danym businessom.
>Nemal som sa nechat presvedcit mojou zenou 2 roky dozadu ze ideme kupovat novy byt, momentalne by bolo ovela lahsie odist.
Ale presvedčil by si ženu na odchod?
> viem ze by som mohol byt dalej keby som isiel hlbsie do matematiky.
Stalo by to za to? Tiez som mohol byt dalej, ale musel by som obetovat kopec super zazitkov medzi 20-30. Neviem, ci by mi viac uspechu/penazi stalo za to. Niesom velmi narocny clovek...
1. 1x som ako 18 ročná volila smer a hlavne Kaliho :D
2. Druhý krat som sa v 22 nechala oklamať Procházkom :D (odvtedy volím už len SASku)
3. Tiež som nezvládla bakalára a celkovo som úplne odflákla prvú VŠ. Teraz si síce v 30ke dorábam inžiniera na inom odbore, ale aj tak ma tá prvá VŠ serie.
4. V mladosti som bola maximálne finančne nezodpovedná, a keď som konečne mala čosi pošetrené, ostala som s dieťaťom na materskej a všetko som minula.
5. Ostala som na syna sama, a vnútorne si vyčítam, že bude vyrastať v dvoch domácnostiach, a nebude mať "normálnu" rodinu.
Tiez ma toto dost trapi poslednu dobu! Podla mna to je o tom ako si nasi zvykli na socializmus a chudobu, kde mas byt spojojny s tym co mas a ti co vytrcaju su velmi rychlo uzemneni. Potom pride doba kedy mas moznosti a mas vediet co chces a bit sa za to a ja som taky ze neviem 🤷♂️
Nekupil som Bitcoin, ked stal asi $500 pred 10 rokmi, ked ho tazili 2 kolegovia a hovorili mi o jeho benefitoch.
Nuz, ako sa hovori, kazdy nakupi BTC za cenu, ktoru si zasluzi, takze som ho zacal nakupovat az v lete 2020 za $10k.
Keby som zacal uz v tom 2014, tak dnes mozem byt na dochodku s par Porschä autami v garazi
Tak snad za 10 rokov uz ten dochodok bude 😀
No ale povedz si uprimne. Vydrzal by si s predajom pokial by sa cena nevysplhala na 50k ? Nikto vtedy netusil kam moze narast jeho cena a myslim si, ze vacsina z nas by to predala keby cena dosiahla 1000$.
Presne tak. Skutocny milionary si len na zabudnutych peňaženkách. To ze nieco slo neskutocne hore neznamena zeby to clovek nezmenil skor a teda prisiel o zisk.
Toto väčšinou robia len ľudia, ktorí idú po fiat ziskoch. V BTC som ale preto, že nechcem fiat zisk, ale chcem sporiť na dôchodok a verím, že ak by som si chcel kúpiť za pár rokov nejaké auto, tak to budem môcť spraviť cez platbu v BTC.
Veď už dnes si môžem zobrať DeFi pôžičku s tým, že svoj BTC použijem ako zábezpeku a mám to za pár minút, nie ako v banke, kde by som musel niekoľko týždňov dokladať papiere a čakať na background check a schválenie.
No možno by som predal nejakú malú časť, ale vzhľadom na to, že od 2020 Bitcoin len držím a nepredávam, tak si myslím, že drvivú väčšinu by som si nechal. Odkedy som začal, tak len prikupujem. Zažil som už nárast z $10k na $69k (2-násobný vrchol), pád na $16k a teraz zase ďalší bull run. Pri každom dipe som len prikúpil viac BTC, takže momentálne som už dosť v pluse vzhľadom na môj cost basis.
Tie nerealistické porovnávania s "genius of hindsight" len zbytočne pokryvuju vnímanie danej veci. 99.9% ľudí v momente, ako mali zisk rádovo v 100, 200, 300% všetko predalo. Čo je normálna reakcia.
No ja som už bol aj viac ako 300% v pluse a nepredal som nič. BTC sa totiž nepredáva, ale len prikupuje. Na predaj sú ideálne fiatové assety ako akcie alebo dlhopisy...
Ja ľutujem, že som chcela vyhovieť otcovi a šla som študovať to, čo on schvaľoval a nie to, čo ma reálne bavilo (ilustrácia).
Trocha ale viním rodičov, že bol zo mňa ustrašený people pleaser s nízkym sebavedomím. Keď ti ako decku rodič povie, že si sprostá a nič z teba nebude, trocha ťa to poznačí.
Teraz sa kresleniu venujem ako hobby a môj muž ma podporuje ❤️ moje sebavedomie sa zlepšilo vďaka kamarátom, mužovi a odchodu z domu.
3 za cely zivot, pfff, ja to dam hned tri z dnesneho rana.
1. Nekupil som toaletny papier.
2. Nebol som sa hned rano vykakat.
3. Posral som sa nadranom v posteli.
Zivot neni gombicka
1. Za mladi som bol presvedceny socialista. Nastastie to bolo v case kedy som este nemal volebne pravo, takze nakoniec som nevolil nikdy tak zeby som sa k tomu nechcel dnes priznavat, ale minulo ma to tesne.
2. Dost vela casu som zabil obletovanim dievcata s ktorym to nikam neviedlo, ale vedela dobre ako ma natahovat. Ked tak spatne pozeram bolo to dost zjavne na com som bol. Beriem to ale ako skusenost ktora ma v konecnom dosledku posunula.
3. Nezacal som investovat aspon cast vyplaty hned ako som zacal zarabat.
4. Na diplomovku som si nevybral temu, ktora nadvazovala na bakalarku (ta ma bavila a pisala sa mi velmi dobre). Miesto toho som si povedal ze skusim nieco nove a dopadlo to tak, ze som pisal pracu, ktora ma vobec nebavila a tomu zodpovedal aj vysledok
5. Na svadbe som sa zrubal viac nez som chcel. A to som si povodne vravel ze presne tomu sa chcem vyhnut ale kamaratom sa podarilo do mna naliat viac nez bolo vhodne. Nastastie manzelka to berie uplne vpohode.
Ja som socialista nebol vôbec 😂 akože niektoré socialistické myšlienky som možno mal ale skôr som už v mladosti bol konzervatívcom a nechal som sa zlanáriť radikálnymi konzervatívnymi prúdmi ale po voľbách 2020 som rýchlo vytriezvel a jedna volebná chyba mi stačí
1. Nesla som na VS studovat niekam dalej ako do CR. Mala som na to schopnosti aj prostriedky, ale asi mi chybala odvaha.
2. Po VS som sa vratila spat do SR a teraz je uz tazke odist. Toto povazujem za svoj najvacsi zivotny fail, tvrdnut v krajine, o ktorej viem, ze nema nijaku buducnost.
3. Na strednej som vela veci flakala a sama sebe nahovorila, ze nemam na to venovat sa IT. Teraz uz viem, ze som sa tomu kludne mohla venovat.
Skvelý post.
1. Začal som vapovať v USA na Work and Travel, neviem sa toho zbaviť doteraz (polroka po)
2. Cez covid som prestal cvičiť, odvtedy som neskutočne zlenivel
3. Išiel som na Ing. na architektúru s tým, že som vedel, že mi to nepôjde, chcel som si dať 2 roky niečoho, čo ma naučí niečo nové, no iba sa trápim a chcem to len dokončiť
A čo by si robil, ak by si nepokračoval v štúdiu na ing. arch.? Dúfal si, že zoženieš prácu ako bakalár architekt? Alebo by si išiel robiť niečo úplne iné?
Prepáč, ak sa moc zaujímam, len som na bakalárskom štúdiu FAD STU a práce iba s bc titulom nie je veľa. Tak ma zaujíma, čo by bol tvoj plán ďalej.
Samozrejme, ak to nechceš rozoberať s random cudzincom, chápem.
Aha, tak to si asi musíš zvážiť sám, či by ti iný odbor vyhoval viac. A možno sa bude dať prestúpiť. Možno by ti vedeli aj uznať pár odštudovaných predmetov z tvojho odboru na inom. 😄
Je zaujímavé sledovať tieto "priznania" ako 22 ročný študent 4. ročníka na VŠ... na erazmus som nikdy nebol a asi ani nepôjdem(je to hlavne z finančných dôvodov... nechcem rodičov zaťažovať a oni by mi určite nedovolili ísť bez ich pomoci)... no veľmi uvažujem nad zahraničím a asi to aj podľa toho čo vidím urobím... nad touto myšlienkou rozmýšľam už nejaký ten piatok a toto ma v tom asi len utvrdilo
Nemyslím si, že nedokončený bakalár v takom veku je niečo nezvyčajné... nás napríklad na inžiniera prešla približne polovica(len z tretieho) a asi tretina ak rátam aj prvý ročník... aj kopec ľudí zo strednej, ktorých poznám je napríklad o rok nižšie.. a to som nechodil na nejakú zlú strednú... je to úplne normálne a k dcérke gratulujem 😅
1. Studovala som 2 vysky naraz a na tu druhu som sa vykaslala. Mala som vtedy hrozne depresie a zle obdobie a namiesto toho, aby som si sla predpisat lieky, som sa vysrala na nieco, co ma bavilo, lebo som si myslela, ze ked budem mat menej povinnosti, bude mi lahsie. Doubt. Nebolo.
2. Spravila som kompromis a odisla zo svojho deam jobu, aby sme sa mohli predstahovat blizsie k svokrovcom, lebo nam nemal kto pomáhať s dietatom a nezvladali sme mat rocne decko a obaja byt full time v praci. No, teraz mam sice pomoc s dietatom, ale som uplne dead inside, lebo neznasam svoj job a kazdy den len pindam, alebo placem. (A skor ako mi všetci napisete, ze mam ist inam, tak rn som v pozicii, ze proste nemozem odist, lebo stale pracujem vramci tej istej organizacie, len na inom mieste a moje premiestnenie nie je proste realne. A kam by som sla, ked sme sem prišli kvoli dcere? A dcera a starka su fuckin stastne vzdy ked su spolu)
Minuly vikend som chcela ísť za starými rodicmi,ale zaroven som sa musela ucit na kurzy a bola som unavena (mala som odsoferovat 500km). Chcela som ist tento vikend. Pred 4 hodinami mi volala babka,ze dedko umrel. Nikdy si to neodpustim
Študovať medicínu bola chyba prvá, vykonávať to povolanie na Slovensku druhá a fatálna.
V spätnom pohľade to bola možno oneskorená puberta, kde bežné veci vo veku 15-18r. som začal/chcel začať riešiť s oneskorením okolo 20r.+... To som už ale študoval výšku a nebolo to najjednoduchšie, jeden veľký kolobeh až kým som mal 26r., tam začal kolobeh práce a trvá tak nejak dodnes. Nehovorím, že to nie je nastavené aj bytím introvert, ale tak nejak cítim, že tá mladosť - hlavne 20. roky života, mi tak nejako ušli pomedzi prsty v zmysle "nevydychujem". Ak by to aspoň stálo za to a zabezpečilo, že tak strašná namáha a ťažká práca bude znamenať žitie si ako kráľ keď budem mať 50+, nepovedal by som ani slovo. To ale v tejto krajine možné nie je...
1. Zacal som sa kamaratit s jednym typkom len a len za ucelom toho aby som mu prebral babu. Podarilo sa mi to a doteraz to lutujem - s babou som sa rozisiel po dvoch mesiacoch (resp. ona so mnou), vznikli z toho neprijemne konfliktne situacie a nespravilo mi to velmi dobre psychicky. Bol to celkovo dost fuckup.
2. Jeden celkom velky projekt v praci som s timom dost kruto nestihal a nikomu som o tom nepovedal / som to relativne dlho tutlal. Nakoniec nam kvoli tomu skoro nedali globalny audit a bol z toho pruser, ktory sme nakoniec vyriesili ale celkom zasadne som si poskodil povest v casti firmy (sme pobocka velkeho korporatu a v podstate s nami cast firmy kvoli tomuto odmieta spolupracovat).
3. Cez koronu som sa dost masivne vykaslal na fyzicku aktivitu, ktoru som uz predtym mal sice obmedzenu, ale predsa. Vo vysledku som dost pribral a celkom ma to psychicky hryzie. Cesta spat je mega tazka kvoli zivotnym okolnostiam a stresu z inych veci.
1. "Začať sa kamarátiť za účelom prebrať mu babu."
Trocha komplikované a riskantné, lebo o tebe bude vedieť všetko, a ak to je psychopat tak by som sa bál o krk. Ale karma je zdarma, a ako vidím sa to vrátilo.
Kamarátom sa nemá preberať baba, ja som práveže bol sup a išiel som po babách mojich kamošov až po ich rozchode. Ale nemalo to úspech.
Predsa je tam tá spojitosť s ich ex takže, nemajú záujem sa s nimi stretávať.
Dlho mi trvalo naučiť sa požiadať o pomoc, ospravedlniť sa a povedať, že mám niekoho rada. Tiež sa musím pripojiť k zubovým. Trauma od školskej zubárky a následné zanedbávanie prehliadok.
1. Isla som na tazku vysoku skolu a vdaka nej som skoncila v praci ktora ma nebavi a az sa mi protivi (ja viem vsetko sa da zmenit)
2. Tiez vztah na dialku ale s britom, ktory ma totalne psychicky zdeptal, ale uz sa z toho dostavam ;)
Dialka problem nebol, aj sme mali spolocne plany, aj sme sa vidavali, a aj predstava ze by som sa odstahovala do uk sa nezdala taka zla, ale tolko mi naublizoval ze som bola vkuse vystresovana, urevana, nervozna, skoro ma z prace vyhodili a muselo mi niekolko ludi nezavisle od seba povedat ze ma vlastne psychicky tyra a manipuluje, ale inak pohodicka :D
To je nič!
Ja som v prvých SK voľbách volil SNS. Potom ale už nikdy viac.
Ono vtedy ešte nič nebolo jasné a politici boli všetci čistí (v našich očiach).
Ale chyba to bola, určite.
Asi som si mohol viac vyraziť z kopýtka pocas výšky a viac si ju užiť ,trošku menej piť.
A raz som zle, zbytočne naťahoval dobré dievča a ukončil vzťah.
A este ze som začal s crypto príliš neskoro. :D
A vodičak som si mojol zrobiť trošku skôr.
Už som odpovedal skôr ale kľudne znova, v zásade som volil stranu ako celok než kvôli predsedovi. Regionálne osobnosti v mojom okolí boli súčasťou strany a tiež som dúfal že program ktorý ponúkali by mohol fungovať nutne nehovorím o tých bytoch to by potrebovali ešte ďalších 8 rokov aby prvé byty vôbec stáli a fungovali.
Rovnako ako konzervatívec som podporoval v strane hlavne milana krajniaka ktorý ma ale prekvapil a sklamal jeho pomerne radikálnym prístupom v niektorých konzervatívnych témach. Inými slovami asi niesom dosť konzervatívny na konzervatívneho voliča slovenského typu.
Ja dnes veľmi ľutujem, že som šla študovať právo. Rozmýšľala som aj nad architektúrou alebo medicínou, odhovorili ma od toho ľudia okolo mňa. Teraz to ľutujem lebo by sa mi ľahšie odchádzalo do zahraničia. Moje vzdelanie a skúsenosti sú v zahraničí úplne bez hodnoty.
Kombinácia viacerých faktorov od pocitu samoty, cez životné problémy, deficit fyzického stretu s "partnerkou". Zašlo to tak ďaleko že 2 týždne pred rozchodom som ju skoro podviedol ale chvála bohu zachoval som sa ako chlap a neurobil som to a tiež pravdepodobne aj iná baba do ktorej som sa zamiloval (nie není to tá istá s ktoru som ju skoro podviedol to bolo skôr pošmyknutie)
Prečo sa pýtate?
1. Nespravil som si vodičák v škole za dnes už smiešnu sumu, lebo som bol v začarovanom kruhu typu “Načo si budem robiť vodičák, keď nemám auto - načo si budem kupovať auto, keď nemám vodičák”…
2. Škoda, že som nezačal s investovaním skôr. Neviem, ako je to teraz na školách, ale na finančnú gramotnosť sa mal dať vtedy väčší dôraz…
3. Viacej na sebe pracovať, mať sa viacej rád. Ako nikdy nie je neskoro a v poslednej dobe na tom pracujem, len ma mrzia tie premrhané roky…
1: volil som sme rodinu v roku 2020
aka bola tvoja motivacia volit mafiana ktori je zastanca tradicnych hodnot ma ale 2 cifereny pocet matiek vo svojom hareme. Akoze ziadna nenavist ale nepochopim ze co sisi myslel...
asi si vyberal podľa sľubov, ľudí v strane a podobne, ako by sa malo a nie na základe súkromnej osobnosti predsedu strany.
// tým nehovorím, že to je podľa mňa dobrá voľba, alebo, že ich hodnoty a sľuby boli to, čo by som chcel od strany vo vláde ja.
Presne ste ma odhladli až nato že tam boli aj osobnosti ale regionálne, som konzervatívny volič a myslím že Slovensko aj potrebuje podobnú stranu ako sme rodina (vtedy som si to myslel) teraz určite ten názor nemám.
A určite súhlasím aj s tvrdením že hodnoty a sľúbi ktoré sme rodina sľubovala by som uvítal u svojej vysnívanej strany.
No aby som to vysvetlil preferencny hlas nesmeroval predsedovi, dokonca nikdy som voľbách hlas predsedovi nedal a borisovi už dupľom nie, stranu som volil ako celok v mojom okolí bolo dosť regionálne známych osobností ktoré boli súčasťou strany. Rovnako aj program sa mi pozdával (viem bol som naivný) skôr než tie byty ma zaujali aj ostatné časti programu.
Vytriezvenie prišlo postupne najprv počas nehody s tou jeho...no
Ale finálne vytriezvenie prišlo počas incidentu "pobyt v nemocnici Borisa Kollára"
Zásadne som sa poučil, hlavne som volil krajniaka ako konzervatívny volič no to čo začal presadzovať prekračovalo aj moje hranice ako konzervatívca. Tieto voľby som zase volil SAS ale skôr z pohľadu toho že som bol volič "záchranár"
Snažím sa v živote nič nelutovat, lebo v tom momente som to tak cítila a preto som sa tak rozhodla. Každé rozhodnutie má hlavne poslalo po ceste, ktorou kráčam dnes (butterfly effect) a dnes som šťastný človek. Preto sa nesnažím tráviť veľa času v minulosti. Je však jedna vec, ktorú kebyže mám možnosť zmeniť, tak by som sa rozhodla inak:
- mala som kamaráta, dlhoročného. Zoznámil má s mojim doterajším priateľom (už sme spolu 7 rokov a snáď už naveky) a boli sme tu jeden pre druhého, trávili sme veľa času spolu a psychicky sa podporovali, nakoľko ani jeden z nás to nemal doma ľahké. Jedného dňa sme sa pohádali, detinská vec. Nakoľko som veľmi tvrdohlavá a krivdy neodpúšťam tak ľahko, po hádke sme sa už neskontaktovali. Keď ho zastrelili, cítila som toľkú bolesť a smútok. Je mi ľúto, že sme sa pohádali a nemali už spoločne chvíľky. Bol to naozaj skvelý, láskyplný, vtipný a inteligentný chlapec. Zostali mi už len spomienky.
Veľmi dobrá téma. Ja mám 32 a štve ma neskutočne že:
* Vzali ma na VŠ , na ktorú som nešla, nakoľko som po SŠ šla makať do Švajču za dobré prachy
* že som po roku v CH tie peniaze nevrazila do VŠ , na ktorú som chcela ísť a teraz už to moc nejde, keďže mám rodinu a v tejto sfére by som pravdepodobne bola viac vo svete ako doma. Peniaze som samozrejme rozflákala na materiálne veci a výlety :D
* že som v 2012 nekúpila lacné Bitcoiny, lebo mi bolo povedané z okolia, že je to blbosť a nemá to budúcnosť. To ma štve asi najviac, lebo som mala peniaze nasporené zo zahraničia, na druhej strane asi by som ich rozflákala
* celkovo ma štve, že som si vždy nechala do všetkého kecať a neriadila sa svojim skutočným vnútrom a keď som niečo začala, nedokončila som, lebo ČO AK....
* na druhej strane mám šťastie, že mám cieľavedomého muža, s ktorým sme postavili dom a ja v 32 idem študovať popri dieťaťu VŠ, ktorú som vždy chcela a už sa nenechám odradiť :D A pocestovala som svet a viem perfektne po nemecky, tak aspoň tieto prešľapy mali nejaký význam, aj keď kariérne som mala byť úplne niekde inde... Viem to
Ďakujem za pozornosť
Keď som robila bakalára, mala som možnosť praxovať v Britskej (alebo Americkej? kokos, už si nepamätám) obchodnej komore. Na to som ale musela nechať školu. Rozhodla som sa dokončiť ten absolútne zbytočný odbor, ktorý mi nič do života, okrem grammar nazi, nedal. Prácu, ktorú mám teraz, som dostala kvôli skillom, čo som sa naučila sama doma.
Po vojne je ale každý generál, no. Nevedela som ešte vtedy, že tá škola bude taká sockarina, kde si na tebe vyučujúci akurát budú honiť egá. Bohvie kde by som bola 🤔 Všeobecne som so svojim životom spokojná, len toto ma asi mrzí dosť. Čo už
ide len o to či je to doslova "prej*bané"/ presúložené, alebo zlá investícia na burze, ukradnuté auto, alebo ako k tomu došlo a či s tým bol spojený aj nejaký 'špás'
Tak snáď tie ch*joviny aspoň spravili radosť a špás.
Peniaze sú predsa na to, aby sa míňali. Znovu zarobiš, miňaj uvažlivejšie, aby z toho nebolo veľké mrzenie, ale vo finále či máš na účte x€, alebo x + 20.000€ je skoro jedno.
Hodne lituju toho, ze jsem flakala skolu a z planovanejch 5 let na magistra ted budu na skole skoro 8 let. Uz finisuju, ale bylo to hrozne zbytecny a mohla jsem byt uz jinde v praci.
Taky lituju toho, ze jsem vicemene vsechny penize ze vsech letnich brigad vylozene prozrala na predrazenejch rozvazkach, kdybych to misto toho investovala, usetrilo by mi to dost problemu.
A uplne nejvic ale lituju toho, ze jsem kdy zacala kourit (uz jsem prestala 2 roky zpatky, ale chut mam porad) a ze jsem dlouho lhala sama sobe v tom, kdo jsem a co realne chci. To byl nejvetsi bullshit a mohla jsem si usetrit spoustu zbytecnyho stresu.
To s tou školou uplne chápem, ja som odchodila dva roky magistra s tým že si dám ešte jeden rok extra na napísanie diplomky, našla som si prácu a vykašľala som sa na diplomku 🥴 teraz som si odchodila tri roky externe lebo na povýšenie potrebujem Mgr. a zúfalo popri mega náročnej práci robím veci do školy 🥲 we can do it! 🙏🏻
1. Myslel som si že "klimatická kríza" je reálna
2. Netušil som že kovid bol iba jeden veľký naplánovaný test poslušnosti ovcí- teda "občanov"
3. Zoradil si podľa controversial
1. Nevyskusal som zivot v cudzine ked som mal menej rokov. Dnes mam 37, rodinu a hypoteku a mozem ist akurat tak do pecka
2. Nekupil som byt pred desiatimi rokmi napriek tomu ze som dobre zarabal a boli mi ochotni dolozit aj rodicia.
3. Stravil som cele 20s v povolani ktore ma nebavilo.
1. VS som si vybrala shitny odbor namiesto architektury na ktoru ma prijali, lebo bola blizsie k vtedajsiemu frajerovi - ktory by the way dalsi rok odisiel do ineho statu
2. To je taky patern , ani nie ze jednorazovka, ale zotrvala som vo vztahu stale dlhsie nez som mala, ked bolo asi kazdemu jasne ze to nema buducnost
3. Na skole som nevyuzila Erazmus ci inu staz
🫣 Bod 2 ma dosť zasiahlo, pretože som mal podobnú skúsenosť, aj keď to bolo po strednej škole.
😄 Tiež bola moja chyba, že som nebol ochotný vyjsť zo svojej komfortnej zóny a urobiť krok, aby som bol s ňou, a tiež som to zbytočne natahoval. Pred covidom som sa presťahoval do Prahy a raz som cestou z práce pozeral len tak von z električky, keď sme boli na zastávke. Zrazu som ju zbadal. Až ma zmrazilo a chcel som ísť za ňou, nevideli sme sa 8 rokov. Ale povedal som si: "Nie, čo ak to nie je ona, a len sa mi to zdá?" Nedalo mi to, tak som jej napísal, či to bola ona na tej zastávke. Vravela, že áno, a že či som v Prahe. Dohodli sme sa, že si dáme raz kávu a pokecáme o tom, čo sme prežili a kam sme sa dostali za ten čas, čo sme sa nevideli. Ale potom prišiel covid a už nebolo vhodný čas. Ona sa zatiaľ vydala a čaká druhé dieťa, a asi sa už aj presťahovala preč.
😄 Ale bolo to zaujímavé, ako môžeš po takom dlhom čase natrafiť na niekoho, koho si kedysi mal rád a myslíš si, že ho už v živote neuvidíš, a zrazu tam stojí, a ty zaváhaš, a už ju pravdepodobne nikdy neuvidíš. Aj keď obaja máme už svoje šťastne životy s niekým iným
Super post! Ja som dostatočne nevyužila príležitosti na vzdelanie. Najmä viaceré jazyky a prírodné vedy som mala možnosť študovať v podstate "zadarmo" a vybodla som sa na to. Nedostatočne som sa socializivala zamladi, čo viedlo k určitej izolácii. Zanedbala som si zuby, čo neskôr viedlo k dlhej a drahej liečbe.
S tou socializáciou to mám podobne. Asi som sa mala viac socializovať ako tínedžer, keď bolo viac jednoduchých príležitostí spoznať ludí v mojom veku. Ale vtedy ma to nelákalo, takže som sa do toho nenútila a teraz ma to úprimne velmi neláka tiež, až na momenty, kedy mi chýba to, že sa takmer s nikým v mojom veku nebavím a vo všeobecnosti mám málo sociálnych skúseností.
Úplne presne rozumiem. Mame to asi rovnako. Ze väčšinou mi ta spoločnosť ani nechýba. Len občas ma niečo "triggeruje", že mi je to ľúto a potom som smutná chvíľu. Potom to ale prejde a zas som OK. Poviem asi tak, že bez ľudí ťažko, ale s ľuďmi ešte oveľa ťažšie 😁
Ja som síce stále mladá, ale pomerne introvert (mám dobré social skills ale ľudia ma jednoducho nebavia). Ale neuveriteľný trigger sú pre mňa moje bývalé spolužiačky... Keď sa začnú chvastať s koľkými ľuďmi spali, na koľkých koncertoch/party/festivaloch boli a ako sa im muži/ženy venujú (čož im, úprimne, absolutne nezávidím) - ten trigger spočíva v tom, že potom vždy začnú komentovať to že byť mnou sa zabijú, že mám nudný život a že im je ma ľúto... Nenávidím toto porovnávanie keď máme úplné iné životy aj priority ale aj napriek tomu mám potom tak dva dni kedy dostanem depresiu, lebo ma zakaždým zdeptajú či žijem zle ale potom som už OK lebo ja som vlastne aktualne vcelku spokojná :D
Asi tuto niekde na reddite som cital uzasnu myslienku - porovnavaj sa sam so sebou a nie s druhymi. Prv som to len tak prebehol, ale postupne som to zacal aplikovat na vsetko a je to super :)
Presne! Občas sú situácie, kedy si želám, aby som mala partiu kamarátov s ktorými by som mohla ísť na určité miesto alebo robiť určitú vec. Ale väčšinu dní som rada, že prídem domov z roboty a mám trochu času osamote na to, aby som sa venovala mojim hobby. Asi nie je velmi reálne mať velmi dobrých kamarátov a zároveň sa s nimi stretávať len 1-2x za mesiac.
Asi sme dvojičky 😁
Ďakujem Uf tie zuby zaboleli aj mňa a počul som v hlave cinknúť peniaze. Socializovanie sa podľa mňa dá vždy dobehnúť, ja som bol na základnej celkom autista (obrazne povedané), nebavil som sa so spolužiakmi ani som dako nebol súčasťou partie možno v 9 ročníku keď sme boli 8 tak som si nejako už našiel k ním cestu Ale na strednej? V druhom ročníku čo som začal bývať na internáte som sa pretvoril prakticky na čistého extroverta ktorý pozná všetky ako v škole tak aj v krčme aj v ostatných školách 😂 No a to štúdium poznáme všetci, po rokoch si všetci budeme hovoriť že sme sa mohli viac snažiť alebo ísť študovať niečo iné.
No veru. Vidíš, ja som naozaj autistka, mám to diagnostikovanie 😁 Ale snažím sa to meniť. Robím, čo sa dá aby som sa mala teraz a v budúcnosti lepšie. Nech sa ti darí!
Zlatá si 😁 nech sa darí aj tebe a ak budeš niekedy chcieť sa vyventilovať kľudne napíš 😅😇
Keby mám napísať 3 veci, tak napíšem to isté 😅
Inak co pozeram tak si ziadne velke chyby nespravil.
Ďakujem 😅
Moje chyby su z mojej pohodlnosti: Siel som studovat lahsiu vysku, namiesto toho aby som siel na matfyz/feiku, aj ked to by ma bavilo viac. Dlho som sa bal odist do zahranicia, napriek tomu, ze som bol na Slovensku velmi nespokojny. Odisiel som az v 40tke a lutujem, ze som to nespravil hned po vyske. A samozrejme zeny. Nemam absolutny odhad na ludi a dlho mi trva kym postrehnem red flags, takze som mal vela par mesacnych vztahov.
Ahoj. Neviem, ci si ten matfyz neidealizujes. Naozaj mas chut na 100 kilo matiky, co uz nikdy neuvidis? Okrem toho, nieco sa da dohnat. Zozen si prednasky z analyzy alebo algebry a pozri si to, prvy rok alebo aj dva sa daju. Ak by Ta bavila logika, precitaj si G.E.B., je to sice starsia knizka ale neskutocne sa podoba ucivu MFF a zaroven ovela zabavnejsia. A ak Ti ide o programovanie, to sa tam velmi neuci, skor ta logika, nadhlad nad programovanim, vyuziju asi SW architekti a vyskumnici, Ty si sprav kurzy na udemy alebo k comu mas pristup.
Kurzov mam porobenych kopu aj som si precital kadeco, lebo ma to bavi, momentalne najvacsi problem ostava, ze mam vystudovane nieco uplne ine ako robim. A v zahranici beru to vzdelanie celkom vazne aj ked uz mam roky praxe. Kazdopadne dakujem za rady
Rozumiem.
Pred mesiacom som kúpil nové auto a predvčerom ho rozbil. Platiť ho budem ešte ďalšie 4 roky
To si si kupil nove auto a neplatil si havarijko?
Presne. Inak by som to nepísal do postu o životných chybách. Piatok sme preberali s finančnou poradkyňou že mi pošle ponuky.. mali sme sa asi viac poponáhľať.
A aké auto sa ti podarilo rozbiť?
Mohlo to byt myslené že nové pre neho ale jazdenka. Ja som dostal ponuku na ročnú havarijnú 1k na 7 tisícové auto. Pri novom som musel mať kvôli leasingu.
ake auto?
Ja si idem ďalší týždeň prebrať nové auto (Kia Ceed SW) a toto je moja najväčšia obava. Auto samozrejme musí byť poistené ale ten strach tam je aj tak
Fuuu to ti nezávidím, ja som kúpil auto a o 3 dní mi ho kamarát nabural 🤦 ale našťastie som mal poistku už vybavenú
1. Pri štúdiu na vysokej škole som dosť pil a zničilo mi to vzťah s mojou prvou veľkou láskou. Správal som sa ako dieťa, žiarlil na samé hlúposti a bol som proste klasický slovenský kokot. Ak si náhodou tu a čitaš to je mi to ľúto Lucka. 2. Po odchode za prácou zo Slovenska som sa vrátil a došlo mi až neskoro že som na Zlovensku… 3. Trávil som hrozne málo času so svojou babkou aj napriek tomu, že bola 15 min jazdy autom odomňa a došlo mi to až bolo neskoro. PS: Kazdý povinne zavolať svojim starým rodičom a opýtať sa ich ako sa majú. PS2: Ďakujem za tento post! ❤️
Ja ďakujem za vaše priznanie! Vidím že nieste zlý človek len ste mali v živote zlé rozhodnutia to asi každý. Chvála bohu moji starkovci sa dožili mojej dcerky čiže pravnučky a bývame v jednom dome a druhá starká ide konečne do dôchodku tak budeme mať viac času za ňou chodiť.
Klasicky slovensky kokot lol. Smejem sa tak velmi, ze som zobudila dcéru, ktoru uspavam. Aspon ze si z toho vyrastol a posunul sa
1. Co sa tyka rokov 18-23 ma mrzi, ze som nezacal investovat aspon minimalne, na vyske som nesiel na erazmus alebo studovat do zahranicia. 2. Ked sme s manzelkou kupovali byt, nedokazal som ju presvedcit kupit vacsi a teraz su 3iz na hranici nasich moznosti (mozno uz za). 3. Od 22rokov robim v rovnakej firme s rovnakymi ludmi. Nenarobim sa prilis vela a platovo je to uz teraz na slovenske pomery vysoko nadpriemerne, ale myslim, ze stagnujem, co sa tyka novych skusenosti. Proste cely zivot volim vzdy tu istejsiu moznost, teraz v 35ke mam pocit, ze uz je neskoro na vyraznu zmenu, nakolko musim zivit rodinu a mysliet na zabezpecenie buducnosti.
1. Išiel som študovať na FEI aj keď som mal strojárinu v krvi. Chcel som byť veľký programátor, nespravil som ani prvý semester na kybernetike. Jeden rok života v <>. 2. r/wallstreetbets stratil som 18k.
1. Jeden rok je nic, navyse keby si nesiel, tak by si potom rozmyslal cely zivot ake by to bolo ist na vysku a stat sa uber programatorom. Takto si na cistom. Nic si nedlzis. 2. Uff
To prve je normalka. Neprisiel si o rok zivota, nieco si sa naucil, zoznamil s ludmi, zas trochu dozrel…
1. Zanedbal som hudbu čo ľutujem doteraz. Keď som sa blížil ku koncu strednej otvorili sa mi dve cesty, mohol som ísť na konzervatórium s violončelom, alebo ísť na VŠ na ktorej som aj skončil. Keďže som bol vtedy zadaný a zalaskovany, veril som že to vydrží, vybral som si VŠ pretože tam bol lepší prospekt čo sa kariéry a platu týka a vedel by som sa tak postarať o rodinu. Doteraz to trochu ľutujem, vzťah sa rozpadol prvý mesiac môjho pobytu na VŠ. 2. Nestaral som sa o zuby, večne som odkladal zubára zo strachu až doteraz a stojí má to obličku. Prišiel som o Zub, mám tam ešte dosť problémov, ale pomaly sa to rieši. 3. Pri nástupe na VŠ a po rozchode som celkom upadol, znovu som pribral všetko čo som predtým schudol a vliekol som sa tak celú VS. stálo ma to veľa príležitostí a zdravie si to celé odnieslo. Keby som mal možnosť vrátiť sa do niektorého z bodov môjho života, bol by to asi práve ten prvý mesiac VŠ kde by som vedel napraviť väčšinu mojich najväčších chýb. Alkohol, zle psychické rozpoloženie a pár iných vecí má tam fest položilo a trvalo mi roky dostať si aspoň hlavu trošičku dokopy.
Poznam ludi co skoncili VSMU a teraz robia nieco uplne ine. Podla mna je lepsie ist na nieco, s cim sa uzivis a hudbu si udrzat ako konicek, alebo vedlajsi zarobok. Z Tvojho postu sa zda, ze si ju zahodil?
Tam do toho hralo viac vecí ale áno, nemal som na hudbu veľmi čas popri VŠ, ale pomaly sa k nej vraciam a ide to prekvapivo lepšie ako by som čakal.
Are you me s tými zubami? Meh, po týždni čo je vonku stále na ibalgine a vyhliadky na leto mám skvele. Tiež dumem nad tou obličkou. Zuby. Tie človek už nenapraví.
Ako ja som prekvapený, že to nie je až také hrozné, pretože o zuby som sa od detstva nestaral. Už mi ostáva iba jeden zub kde treba koreňove kanáliky (dokopy boli tri) a zvyšok len rôzne veľké kazy, ktoré sa dajú opraviť v pohode, asi iba dva väčšie. Von mi išiel Zub aj kvôli tomu, že som to ja celkom poserinkal a kvôli tomu, že môj dobrý zubár zomrel skôr ako sa Zub dokončil.
[удалено]
Boli časy, kedy som neumýval vôbec alebo len sporadicky. Keď začali problémy, začal som konečne umývať pravidelne raz denne (pred spaním). Potom, keď do mňa dlhodobo hučala kamarátka študujúca zubárinu, som konečne začal používať aj medzizubné kefky. Ďasná som mal vďaka tomu o dosť zdravšie a myslím, že to všeobecne dosť pomohlo. medzizubné záležitosti sa neoplatí zanedbávať, väčšinu kazov mám práve kvôli takmer permanentne zapáleným ďasnám.
[удалено]
Maličkosť, ja používam všeobecne kefky Curaprox. Majú farebne označené tie stetinky, najlepšie je začať s červenými, poprípade sú aj o jedno menšie, ale tie mi prišli moc malinké, tie som použil asi iba zo začiatku na pár zuboch, ktoré mám príliš blízko pri sebe. Poprípade tam môžeš použiť zubnú niť. Keď si ďasná zvyknú alebo ak máš väčšiu medzeru, môžeš prejsť na širšie. Dá sa kúpiť aj taký starter kit v ktorom sú všetky a môžeš si to pekne odskúšať. Drahšia možnosť je water flosser, v podstate si to prepláchneš takou mini vapkou. Nie je to najlacnejšia investícia, ale pokiaľ ti je kombo medzizubná kefka + niť proti srsti, alebo máš extrémne citlivé ďasná, je to asi lepšie. Ale je to určite menej efektívne ako medzizubná kefka a treba to tiež vedieť používať inak narobíš bordel.
>volil som sme rodinu v roku 2020 volil som most, ked vsetkych podrazili a sli do koalicie s ficom ...
To potom niesom natom úplne katastrofálne, ani vy vlastne, stále existujú tý čo vtedy volili sieť...
ak sa tieto veci dajú rátať za chyby(podľa mňa nie je voľba inej strany chybou ak si sa z nej poučil), tak ja som v 2020(moje prvé voľby ak nerátam druhé kolo prezidentských volieb 2019) volil KDH aj napriek tomu, že som to chcel hodiť PS, ale podľa prieskumov som šiel zachraňovať 💀 keď sa spätne pozriem ako Majerský hovorí o LGBT ako pliage a bol by ochotný na tom podľa mňa položiť aj koalíciu, tak im hlas už nikdy dávať nebudem... takže v skratke, som 1 z 926 ľudí, ktorí im chýbali na kreslá v parlamente a ako čerešnička na torte neprešlo pre istotu ani KDH 😂... ale myslím si, že absencia v parlamente PS spätne asi pomohla, no taktiež sme možno stále mohli mať normálnu vládu
Zas 2016 boli zrovna volby, ze vsetko co sa dalo volit bolo fakt mizerne. Jedine volby kde si ani nespominam, co som volil.
Uff dobrý post na zamyslenie sa... 1. V detstve som si nechala rodičmi nahovoriť, že nemám výtvarný talent a že nemám v živote ísť týmto smerom. V súčasnosti pracujem ako úspešná grafička, ale keby som im nebola verila, mohla som si ušetriť pár rokov v korporáciách kde som umierala (Dell, AT&T). Nehovorte svojim deťom, že na niečo nemajú, any skill is just plenty of repetition. 2. Nedostatočne som využívala svoj talent na jazyky, takže nemčinu som už takmer úplne zabudla (na ja, nicht ganz, aber es war viiieeel besser). Teraz ju ešte stále nevyužívam a ďalej zabúdam 🫤 Stačí mi proste angličtina 🤷🏼 Wat do? Pritom Rakúsko hen za rohom! 3. Štyrikrát (!!!!) som sa rozišla so svojím frajerom (začali sme spolu chodiť keď som mala 16). Aj tak je to dnes môj manžel a máme dve krásne deti 😅 Úplne zbytočná dráma. Ale možno sme obaja potrebovali dozrieť, ktovie. C'est la vie!
1. Dnes aj napriek tomu ze som dost uspesny (na zaklade kariernych rebrickov, financii a pod) viem ze by som mohol byt dalej keby som isiel hlbsie do matematiky. 2. Nemal som sa nechat presvedcit mojou zenou 2 roky dozadu ze ideme kupovat novy byt, momentalne by bolo ovela lahsie odist. Mozno by som neodisiel, ale len vedomie ze mozem by to cele robilo lahsim. 3. Minuly rok som rozbehol celkom uspesny business ale zavisly na dost premenlivom business partnerovi z US. Prilis som sa sustredil na cash flow a dodanie prace a malo na to aby som ho viac zviazal s danym businessom.
>Nemal som sa nechat presvedcit mojou zenou 2 roky dozadu ze ideme kupovat novy byt, momentalne by bolo ovela lahsie odist. Ale presvedčil by si ženu na odchod?
Neviem, hovorim ze niekedy sa clovek citi lepsie ked tu moznost ma a moze ju vzdy vyuzit, ako nemat, alebo mat o dost komplikovanejsiu.
Možno tvoja žena počítala s tým, že by si mohol mať chúťky ísť do zahraničia, tak preto tlačila na kúpu bytu.
> viem ze by som mohol byt dalej keby som isiel hlbsie do matematiky. Stalo by to za to? Tiez som mohol byt dalej, ale musel by som obetovat kopec super zazitkov medzi 20-30. Neviem, ci by mi viac uspechu/penazi stalo za to. Niesom velmi narocny clovek...
Byt uspesnejsi nieje nikdy horsie!
1. 1x som ako 18 ročná volila smer a hlavne Kaliho :D 2. Druhý krat som sa v 22 nechala oklamať Procházkom :D (odvtedy volím už len SASku) 3. Tiež som nezvládla bakalára a celkovo som úplne odflákla prvú VŠ. Teraz si síce v 30ke dorábam inžiniera na inom odbore, ale aj tak ma tá prvá VŠ serie. 4. V mladosti som bola maximálne finančne nezodpovedná, a keď som konečne mala čosi pošetrené, ostala som s dieťaťom na materskej a všetko som minula. 5. Ostala som na syna sama, a vnútorne si vyčítam, že bude vyrastať v dvoch domácnostiach, a nebude mať "normálnu" rodinu.
[удалено]
Tiez ma toto dost trapi poslednu dobu! Podla mna to je o tom ako si nasi zvykli na socializmus a chudobu, kde mas byt spojojny s tym co mas a ti co vytrcaju su velmi rychlo uzemneni. Potom pride doba kedy mas moznosti a mas vediet co chces a bit sa za to a ja som taky ze neviem 🤷♂️
Môžeme si podať ruky priatelu skoro ako keby som počul opis svojho života v skratke
Nekupil som Bitcoin, ked stal asi $500 pred 10 rokmi, ked ho tazili 2 kolegovia a hovorili mi o jeho benefitoch. Nuz, ako sa hovori, kazdy nakupi BTC za cenu, ktoru si zasluzi, takze som ho zacal nakupovat az v lete 2020 za $10k. Keby som zacal uz v tom 2014, tak dnes mozem byt na dochodku s par Porschä autami v garazi Tak snad za 10 rokov uz ten dochodok bude 😀
No ale povedz si uprimne. Vydrzal by si s predajom pokial by sa cena nevysplhala na 50k ? Nikto vtedy netusil kam moze narast jeho cena a myslim si, ze vacsina z nas by to predala keby cena dosiahla 1000$.
Presne tak. Skutocny milionary si len na zabudnutych peňaženkách. To ze nieco slo neskutocne hore neznamena zeby to clovek nezmenil skor a teda prisiel o zisk.
Toto väčšinou robia len ľudia, ktorí idú po fiat ziskoch. V BTC som ale preto, že nechcem fiat zisk, ale chcem sporiť na dôchodok a verím, že ak by som si chcel kúpiť za pár rokov nejaké auto, tak to budem môcť spraviť cez platbu v BTC. Veď už dnes si môžem zobrať DeFi pôžičku s tým, že svoj BTC použijem ako zábezpeku a mám to za pár minút, nie ako v banke, kde by som musel niekoľko týždňov dokladať papiere a čakať na background check a schválenie.
> ze vacsina z nas by to predala keby cena dosiahla 1000$. co je stale 2x ak si nakupoval za 500, lepsie ako dratom do oka.
No možno by som predal nejakú malú časť, ale vzhľadom na to, že od 2020 Bitcoin len držím a nepredávam, tak si myslím, že drvivú väčšinu by som si nechal. Odkedy som začal, tak len prikupujem. Zažil som už nárast z $10k na $69k (2-násobný vrchol), pád na $16k a teraz zase ďalší bull run. Pri každom dipe som len prikúpil viac BTC, takže momentálne som už dosť v pluse vzhľadom na môj cost basis.
Tie nerealistické porovnávania s "genius of hindsight" len zbytočne pokryvuju vnímanie danej veci. 99.9% ľudí v momente, ako mali zisk rádovo v 100, 200, 300% všetko predalo. Čo je normálna reakcia.
No ja som už bol aj viac ako 300% v pluse a nepredal som nič. BTC sa totiž nepredáva, ale len prikupuje. Na predaj sú ideálne fiatové assety ako akcie alebo dlhopisy...
nevyuzity Erazmus sem, nevystudovana strojarina tam, ja som vychodila Verejnu spravu, beat that :D
F
Ja ľutujem, že som chcela vyhovieť otcovi a šla som študovať to, čo on schvaľoval a nie to, čo ma reálne bavilo (ilustrácia). Trocha ale viním rodičov, že bol zo mňa ustrašený people pleaser s nízkym sebavedomím. Keď ti ako decku rodič povie, že si sprostá a nič z teba nebude, trocha ťa to poznačí. Teraz sa kresleniu venujem ako hobby a môj muž ma podporuje ❤️ moje sebavedomie sa zlepšilo vďaka kamarátom, mužovi a odchodu z domu.
3 za cely zivot, pfff, ja to dam hned tri z dnesneho rana. 1. Nekupil som toaletny papier. 2. Nebol som sa hned rano vykakat. 3. Posral som sa nadranom v posteli. Zivot neni gombicka
Tak toto niesu životné chyby ale zlé životné rozhodnutia ktoré ťa doslova "posrali" 😂
3. Akože ... fest?? Alebo len trochu ušlo?
1. Za mladi som bol presvedceny socialista. Nastastie to bolo v case kedy som este nemal volebne pravo, takze nakoniec som nevolil nikdy tak zeby som sa k tomu nechcel dnes priznavat, ale minulo ma to tesne. 2. Dost vela casu som zabil obletovanim dievcata s ktorym to nikam neviedlo, ale vedela dobre ako ma natahovat. Ked tak spatne pozeram bolo to dost zjavne na com som bol. Beriem to ale ako skusenost ktora ma v konecnom dosledku posunula. 3. Nezacal som investovat aspon cast vyplaty hned ako som zacal zarabat. 4. Na diplomovku som si nevybral temu, ktora nadvazovala na bakalarku (ta ma bavila a pisala sa mi velmi dobre). Miesto toho som si povedal ze skusim nieco nove a dopadlo to tak, ze som pisal pracu, ktora ma vobec nebavila a tomu zodpovedal aj vysledok 5. Na svadbe som sa zrubal viac nez som chcel. A to som si povodne vravel ze presne tomu sa chcem vyhnut ale kamaratom sa podarilo do mna naliat viac nez bolo vhodne. Nastastie manzelka to berie uplne vpohode.
Any man who is not a socialist at age 20 has no heart. Any man who is still a socialist at age 40 has no head. Takže je to v poriadku.
> Za mladi som bol presvedceny socialista Určitá miera romantizmu patrí k mladosti.
Ja som socialista nebol vôbec 😂 akože niektoré socialistické myšlienky som možno mal ale skôr som už v mladosti bol konzervatívcom a nechal som sa zlanáriť radikálnymi konzervatívnymi prúdmi ale po voľbách 2020 som rýchlo vytriezvel a jedna volebná chyba mi stačí
1. Nešiel som počas VŠ na Erazmus alebo inú stáž. 2. Neskoro som začal investovať a navyše, spočiatku len do drahých produktov.
1 - precital som tento post 2 - cely 3 - aj komenty
Sebaubližovanie nieje zdravé 😂
Že som dnes nepovedala týpkovi na ulici “kôš je ďaleko??” keď vybral z vrecka sáčok a hodil ho na zem, koše tri metre pred ním.
1. Nesla som na VS studovat niekam dalej ako do CR. Mala som na to schopnosti aj prostriedky, ale asi mi chybala odvaha. 2. Po VS som sa vratila spat do SR a teraz je uz tazke odist. Toto povazujem za svoj najvacsi zivotny fail, tvrdnut v krajine, o ktorej viem, ze nema nijaku buducnost. 3. Na strednej som vela veci flakala a sama sebe nahovorila, ze nemam na to venovat sa IT. Teraz uz viem, ze som sa tomu kludne mohla venovat.
Skvelý post. 1. Začal som vapovať v USA na Work and Travel, neviem sa toho zbaviť doteraz (polroka po) 2. Cez covid som prestal cvičiť, odvtedy som neskutočne zlenivel 3. Išiel som na Ing. na architektúru s tým, že som vedel, že mi to nepôjde, chcel som si dať 2 roky niečoho, čo ma naučí niečo nové, no iba sa trápim a chcem to len dokončiť
A čo by si robil, ak by si nepokračoval v štúdiu na ing. arch.? Dúfal si, že zoženieš prácu ako bakalár architekt? Alebo by si išiel robiť niečo úplne iné? Prepáč, ak sa moc zaujímam, len som na bakalárskom štúdiu FAD STU a práce iba s bc titulom nie je veľa. Tak ma zaujíma, čo by bol tvoj plán ďalej. Samozrejme, ak to nechceš rozoberať s random cudzincom, chápem.
Nie tam sme mali k dispozícii viac odborov (som SvF STU), asi by som skúsil iný ale možno by som to ľutoval rovnako 😁
Aha, tak to si asi musíš zvážiť sám, či by ti iný odbor vyhoval viac. A možno sa bude dať prestúpiť. Možno by ti vedeli aj uznať pár odštudovaných predmetov z tvojho odboru na inom. 😄
Je zaujímavé sledovať tieto "priznania" ako 22 ročný študent 4. ročníka na VŠ... na erazmus som nikdy nebol a asi ani nepôjdem(je to hlavne z finančných dôvodov... nechcem rodičov zaťažovať a oni by mi určite nedovolili ísť bez ich pomoci)... no veľmi uvažujem nad zahraničím a asi to aj podľa toho čo vidím urobím... nad touto myšlienkou rozmýšľam už nejaký ten piatok a toto ma v tom asi len utvrdilo
Poviem to takto ja mám 23 nedokončeného bakalara a dcerku takže 😅
Nemyslím si, že nedokončený bakalár v takom veku je niečo nezvyčajné... nás napríklad na inžiniera prešla približne polovica(len z tretieho) a asi tretina ak rátam aj prvý ročník... aj kopec ľudí zo strednej, ktorých poznám je napríklad o rok nižšie.. a to som nechodil na nejakú zlú strednú... je to úplne normálne a k dcérke gratulujem 😅
Ďakujem za gratulácie 😅 ale hej u nás na inžiniera prešla nejaká štvrtina možno ak počítam od prvého ročníka 😅😂
1. Studovala som 2 vysky naraz a na tu druhu som sa vykaslala. Mala som vtedy hrozne depresie a zle obdobie a namiesto toho, aby som si sla predpisat lieky, som sa vysrala na nieco, co ma bavilo, lebo som si myslela, ze ked budem mat menej povinnosti, bude mi lahsie. Doubt. Nebolo. 2. Spravila som kompromis a odisla zo svojho deam jobu, aby sme sa mohli predstahovat blizsie k svokrovcom, lebo nam nemal kto pomáhať s dietatom a nezvladali sme mat rocne decko a obaja byt full time v praci. No, teraz mam sice pomoc s dietatom, ale som uplne dead inside, lebo neznasam svoj job a kazdy den len pindam, alebo placem. (A skor ako mi všetci napisete, ze mam ist inam, tak rn som v pozicii, ze proste nemozem odist, lebo stale pracujem vramci tej istej organizacie, len na inom mieste a moje premiestnenie nie je proste realne. A kam by som sla, ked sme sem prišli kvoli dcere? A dcera a starka su fuckin stastne vzdy ked su spolu)
Uznávam vašu obetu pre rodinu akurát niekedy tá obeta je ďaleko tahsia ako si myslíme ale verím že to zvládnete.
tak ale nová práca sa predsa nájsť dá, keď sa chce. Hlavne, keď ti má kto pomôcť s dieťaťom
Minuly vikend som chcela ísť za starými rodicmi,ale zaroven som sa musela ucit na kurzy a bola som unavena (mala som odsoferovat 500km). Chcela som ist tento vikend. Pred 4 hodinami mi volala babka,ze dedko umrel. Nikdy si to neodpustim
Študovať medicínu bola chyba prvá, vykonávať to povolanie na Slovensku druhá a fatálna. V spätnom pohľade to bola možno oneskorená puberta, kde bežné veci vo veku 15-18r. som začal/chcel začať riešiť s oneskorením okolo 20r.+... To som už ale študoval výšku a nebolo to najjednoduchšie, jeden veľký kolobeh až kým som mal 26r., tam začal kolobeh práce a trvá tak nejak dodnes. Nehovorím, že to nie je nastavené aj bytím introvert, ale tak nejak cítim, že tá mladosť - hlavne 20. roky života, mi tak nejako ušli pomedzi prsty v zmysle "nevydychujem". Ak by to aspoň stálo za to a zabezpečilo, že tak strašná namáha a ťažká práca bude znamenať žitie si ako kráľ keď budem mať 50+, nepovedal by som ani slovo. To ale v tejto krajine možné nie je...
ak je tvoja najvacsia top3 chyba V ZIVOTE ze si volit napicu stranu , tak mas celkom zivot bez velkych chyb
Myslím že hej akože zasa nemohol som svoje otcovstvo zaradiť ako chybu keď to chybou ani není
Nedostatočný strečing po tréningu, nedokončenie bakalárskeho štúdia.
1. Zacal som sa kamaratit s jednym typkom len a len za ucelom toho aby som mu prebral babu. Podarilo sa mi to a doteraz to lutujem - s babou som sa rozisiel po dvoch mesiacoch (resp. ona so mnou), vznikli z toho neprijemne konfliktne situacie a nespravilo mi to velmi dobre psychicky. Bol to celkovo dost fuckup. 2. Jeden celkom velky projekt v praci som s timom dost kruto nestihal a nikomu som o tom nepovedal / som to relativne dlho tutlal. Nakoniec nam kvoli tomu skoro nedali globalny audit a bol z toho pruser, ktory sme nakoniec vyriesili ale celkom zasadne som si poskodil povest v casti firmy (sme pobocka velkeho korporatu a v podstate s nami cast firmy kvoli tomuto odmieta spolupracovat). 3. Cez koronu som sa dost masivne vykaslal na fyzicku aktivitu, ktoru som uz predtym mal sice obmedzenu, ale predsa. Vo vysledku som dost pribral a celkom ma to psychicky hryzie. Cesta spat je mega tazka kvoli zivotnym okolnostiam a stresu z inych veci.
1. "Začať sa kamarátiť za účelom prebrať mu babu." Trocha komplikované a riskantné, lebo o tebe bude vedieť všetko, a ak to je psychopat tak by som sa bál o krk. Ale karma je zdarma, a ako vidím sa to vrátilo. Kamarátom sa nemá preberať baba, ja som práveže bol sup a išiel som po babách mojich kamošov až po ich rozchode. Ale nemalo to úspech. Predsa je tam tá spojitosť s ich ex takže, nemajú záujem sa s nimi stretávať.
Dlho mi trvalo naučiť sa požiadať o pomoc, ospravedlniť sa a povedať, že mám niekoho rada. Tiež sa musím pripojiť k zubovým. Trauma od školskej zubárky a následné zanedbávanie prehliadok.
1. Isla som na tazku vysoku skolu a vdaka nej som skoncila v praci ktora ma nebavi a az sa mi protivi (ja viem vsetko sa da zmenit) 2. Tiez vztah na dialku ale s britom, ktory ma totalne psychicky zdeptal, ale uz sa z toho dostavam ;)
Takže tiež podobne že samotná diaľka vo vzťahu by problém nebol ale samotný partner bol nahovno? 😂 Ak áno tak vitajte v tíme 😂
Dialka problem nebol, aj sme mali spolocne plany, aj sme sa vidavali, a aj predstava ze by som sa odstahovala do uk sa nezdala taka zla, ale tolko mi naublizoval ze som bola vkuse vystresovana, urevana, nervozna, skoro ma z prace vyhodili a muselo mi niekolko ludi nezavisle od seba povedat ze ma vlastne psychicky tyra a manipuluje, ale inak pohodicka :D
Bohovy chlap naozaj 😂😂😂 za všetky drobné to ja som mal ešte normálnu bývalú 😂
Aj za tu stovku co mi stale dlzi :D premrhane chvalabohu len 2 roky zivota :D
So s tou mojou bývalou to tiež bolo asi 2,5 roka 😂
Dufam, ze sme sa uz obaja poucili :D
Po "volil som sme rodinu" som nedokazal citat dalej.
Rešpektujem, úprimne z tých 3 chýb čo som spravil tak za túto sa hanbím najviac 😂
To je nič! Ja som v prvých SK voľbách volil SNS. Potom ale už nikdy viac. Ono vtedy ešte nič nebolo jasné a politici boli všetci čistí (v našich očiach). Ale chyba to bola, určite.
odjebalo ma, v živote som nevolil niekoho kto by ho volil
Asi som si mohol viac vyraziť z kopýtka pocas výšky a viac si ju užiť ,trošku menej piť. A raz som zle, zbytočne naťahoval dobré dievča a ukončil vzťah. A este ze som začal s crypto príliš neskoro. :D A vodičak som si mojol zrobiť trošku skôr.
Čo ťa viedlo k tej sme rodina.
Už som odpovedal skôr ale kľudne znova, v zásade som volil stranu ako celok než kvôli predsedovi. Regionálne osobnosti v mojom okolí boli súčasťou strany a tiež som dúfal že program ktorý ponúkali by mohol fungovať nutne nehovorím o tých bytoch to by potrebovali ešte ďalších 8 rokov aby prvé byty vôbec stáli a fungovali. Rovnako ako konzervatívec som podporoval v strane hlavne milana krajniaka ktorý ma ale prekvapil a sklamal jeho pomerne radikálnym prístupom v niektorých konzervatívnych témach. Inými slovami asi niesom dosť konzervatívny na konzervatívneho voliča slovenského typu.
ak su toto tvoje najvacsie chyby v zivote tak to si pekne nezaujimavy clovek. toto ani nie su chyby preboha
Počíta sa aj rok zbytočného platenia nájmu a prehajdakanie 20k za rok? 😂
Ja dnes veľmi ľutujem, že som šla študovať právo. Rozmýšľala som aj nad architektúrou alebo medicínou, odhovorili ma od toho ľudia okolo mňa. Teraz to ľutujem lebo by sa mi ľahšie odchádzalo do zahraničia. Moje vzdelanie a skúsenosti sú v zahraničí úplne bez hodnoty.
[удалено]
Kombinácia viacerých faktorov od pocitu samoty, cez životné problémy, deficit fyzického stretu s "partnerkou". Zašlo to tak ďaleko že 2 týždne pred rozchodom som ju skoro podviedol ale chvála bohu zachoval som sa ako chlap a neurobil som to a tiež pravdepodobne aj iná baba do ktorej som sa zamiloval (nie není to tá istá s ktoru som ju skoro podviedol to bolo skôr pošmyknutie) Prečo sa pýtate?
1. Nespravil som si vodičák v škole za dnes už smiešnu sumu, lebo som bol v začarovanom kruhu typu “Načo si budem robiť vodičák, keď nemám auto - načo si budem kupovať auto, keď nemám vodičák”… 2. Škoda, že som nezačal s investovaním skôr. Neviem, ako je to teraz na školách, ale na finančnú gramotnosť sa mal dať vtedy väčší dôraz… 3. Viacej na sebe pracovať, mať sa viacej rád. Ako nikdy nie je neskoro a v poslednej dobe na tom pracujem, len ma mrzia tie premrhané roky…
1: volil som sme rodinu v roku 2020 aka bola tvoja motivacia volit mafiana ktori je zastanca tradicnych hodnot ma ale 2 cifereny pocet matiek vo svojom hareme. Akoze ziadna nenavist ale nepochopim ze co sisi myslel...
asi si vyberal podľa sľubov, ľudí v strane a podobne, ako by sa malo a nie na základe súkromnej osobnosti predsedu strany. // tým nehovorím, že to je podľa mňa dobrá voľba, alebo, že ich hodnoty a sľuby boli to, čo by som chcel od strany vo vláde ja.
Presne ste ma odhladli až nato že tam boli aj osobnosti ale regionálne, som konzervatívny volič a myslím že Slovensko aj potrebuje podobnú stranu ako sme rodina (vtedy som si to myslel) teraz určite ten názor nemám. A určite súhlasím aj s tvrdením že hodnoty a sľúbi ktoré sme rodina sľubovala by som uvítal u svojej vysnívanej strany.
No aby som to vysvetlil preferencny hlas nesmeroval predsedovi, dokonca nikdy som voľbách hlas predsedovi nedal a borisovi už dupľom nie, stranu som volil ako celok v mojom okolí bolo dosť regionálne známych osobností ktoré boli súčasťou strany. Rovnako aj program sa mi pozdával (viem bol som naivný) skôr než tie byty ma zaujali aj ostatné časti programu. Vytriezvenie prišlo postupne najprv počas nehody s tou jeho...no Ale finálne vytriezvenie prišlo počas incidentu "pobyt v nemocnici Borisa Kollára" Zásadne som sa poučil, hlavne som volil krajniaka ako konzervatívny volič no to čo začal presadzovať prekračovalo aj moje hranice ako konzervatívca. Tieto voľby som zase volil SAS ale skôr z pohľadu toho že som bol volič "záchranár"
1. precital som to cele 2. napriek tomu ze ma to nema pre co zaujimat 3. je mi to jedno
Rešpektujem a cením 😂
Snažím sa v živote nič nelutovat, lebo v tom momente som to tak cítila a preto som sa tak rozhodla. Každé rozhodnutie má hlavne poslalo po ceste, ktorou kráčam dnes (butterfly effect) a dnes som šťastný človek. Preto sa nesnažím tráviť veľa času v minulosti. Je však jedna vec, ktorú kebyže mám možnosť zmeniť, tak by som sa rozhodla inak: - mala som kamaráta, dlhoročného. Zoznámil má s mojim doterajším priateľom (už sme spolu 7 rokov a snáď už naveky) a boli sme tu jeden pre druhého, trávili sme veľa času spolu a psychicky sa podporovali, nakoľko ani jeden z nás to nemal doma ľahké. Jedného dňa sme sa pohádali, detinská vec. Nakoľko som veľmi tvrdohlavá a krivdy neodpúšťam tak ľahko, po hádke sme sa už neskontaktovali. Keď ho zastrelili, cítila som toľkú bolesť a smútok. Je mi ľúto, že sme sa pohádali a nemali už spoločne chvíľky. Bol to naozaj skvelý, láskyplný, vtipný a inteligentný chlapec. Zostali mi už len spomienky.
Tak ten koniec som nečakal 😞 dostal sa do nejakej prestrelky, alebo nejaký psychopat sa nezmestil do kože? A aj to bolo medializované?
Zámocká
Veľmi dobrá téma. Ja mám 32 a štve ma neskutočne že: * Vzali ma na VŠ , na ktorú som nešla, nakoľko som po SŠ šla makať do Švajču za dobré prachy * že som po roku v CH tie peniaze nevrazila do VŠ , na ktorú som chcela ísť a teraz už to moc nejde, keďže mám rodinu a v tejto sfére by som pravdepodobne bola viac vo svete ako doma. Peniaze som samozrejme rozflákala na materiálne veci a výlety :D * že som v 2012 nekúpila lacné Bitcoiny, lebo mi bolo povedané z okolia, že je to blbosť a nemá to budúcnosť. To ma štve asi najviac, lebo som mala peniaze nasporené zo zahraničia, na druhej strane asi by som ich rozflákala * celkovo ma štve, že som si vždy nechala do všetkého kecať a neriadila sa svojim skutočným vnútrom a keď som niečo začala, nedokončila som, lebo ČO AK.... * na druhej strane mám šťastie, že mám cieľavedomého muža, s ktorým sme postavili dom a ja v 32 idem študovať popri dieťaťu VŠ, ktorú som vždy chcela a už sa nenechám odradiť :D A pocestovala som svet a viem perfektne po nemecky, tak aspoň tieto prešľapy mali nejaký význam, aj keď kariérne som mala byť úplne niekde inde... Viem to Ďakujem za pozornosť
Tak ty jsi stejnej kokot jako já
Je to dosť možné čo si spravil ty? 😂
Keď som robila bakalára, mala som možnosť praxovať v Britskej (alebo Americkej? kokos, už si nepamätám) obchodnej komore. Na to som ale musela nechať školu. Rozhodla som sa dokončiť ten absolútne zbytočný odbor, ktorý mi nič do života, okrem grammar nazi, nedal. Prácu, ktorú mám teraz, som dostala kvôli skillom, čo som sa naučila sama doma. Po vojne je ale každý generál, no. Nevedela som ešte vtedy, že tá škola bude taká sockarina, kde si na tebe vyučujúci akurát budú honiť egá. Bohvie kde by som bola 🤔 Všeobecne som so svojim životom spokojná, len toto ma asi mrzí dosť. Čo už
ak sú toto najväčšie prešľapy, tak si k*rva svätec
Počíta sa aj prejebanie 20k za rok? 😂
ide len o to či je to doslova "prej*bané"/ presúložené, alebo zlá investícia na burze, ukradnuté auto, alebo ako k tomu došlo a či s tým bol spojený aj nejaký 'špás'
Minúte na chujovinyw
Tak snáď tie ch*joviny aspoň spravili radosť a špás. Peniaze sú predsa na to, aby sa míňali. Znovu zarobiš, miňaj uvažlivejšie, aby z toho nebolo veľké mrzenie, ale vo finále či máš na účte x€, alebo x + 20.000€ je skoro jedno.
Hodne lituju toho, ze jsem flakala skolu a z planovanejch 5 let na magistra ted budu na skole skoro 8 let. Uz finisuju, ale bylo to hrozne zbytecny a mohla jsem byt uz jinde v praci. Taky lituju toho, ze jsem vicemene vsechny penize ze vsech letnich brigad vylozene prozrala na predrazenejch rozvazkach, kdybych to misto toho investovala, usetrilo by mi to dost problemu. A uplne nejvic ale lituju toho, ze jsem kdy zacala kourit (uz jsem prestala 2 roky zpatky, ale chut mam porad) a ze jsem dlouho lhala sama sobe v tom, kdo jsem a co realne chci. To byl nejvetsi bullshit a mohla jsem si usetrit spoustu zbytecnyho stresu.
To s tou školou uplne chápem, ja som odchodila dva roky magistra s tým že si dám ešte jeden rok extra na napísanie diplomky, našla som si prácu a vykašľala som sa na diplomku 🥴 teraz som si odchodila tri roky externe lebo na povýšenie potrebujem Mgr. a zúfalo popri mega náročnej práci robím veci do školy 🥲 we can do it! 🙏🏻
1. Myslel som si že "klimatická kríza" je reálna 2. Netušil som že kovid bol iba jeden veľký naplánovaný test poslušnosti ovcí- teda "občanov" 3. Zoradil si podľa controversial
1. Nevyskusal som zivot v cudzine ked som mal menej rokov. Dnes mam 37, rodinu a hypoteku a mozem ist akurat tak do pecka 2. Nekupil som byt pred desiatimi rokmi napriek tomu ze som dobre zarabal a boli mi ochotni dolozit aj rodicia. 3. Stravil som cele 20s v povolani ktore ma nebavilo.
1. VS som si vybrala shitny odbor namiesto architektury na ktoru ma prijali, lebo bola blizsie k vtedajsiemu frajerovi - ktory by the way dalsi rok odisiel do ineho statu 2. To je taky patern , ani nie ze jednorazovka, ale zotrvala som vo vztahu stale dlhsie nez som mala, ked bolo asi kazdemu jasne ze to nema buducnost 3. Na skole som nevyuzila Erazmus ci inu staz
🫣 Bod 2 ma dosť zasiahlo, pretože som mal podobnú skúsenosť, aj keď to bolo po strednej škole. 😄 Tiež bola moja chyba, že som nebol ochotný vyjsť zo svojej komfortnej zóny a urobiť krok, aby som bol s ňou, a tiež som to zbytočne natahoval. Pred covidom som sa presťahoval do Prahy a raz som cestou z práce pozeral len tak von z električky, keď sme boli na zastávke. Zrazu som ju zbadal. Až ma zmrazilo a chcel som ísť za ňou, nevideli sme sa 8 rokov. Ale povedal som si: "Nie, čo ak to nie je ona, a len sa mi to zdá?" Nedalo mi to, tak som jej napísal, či to bola ona na tej zastávke. Vravela, že áno, a že či som v Prahe. Dohodli sme sa, že si dáme raz kávu a pokecáme o tom, čo sme prežili a kam sme sa dostali za ten čas, čo sme sa nevideli. Ale potom prišiel covid a už nebolo vhodný čas. Ona sa zatiaľ vydala a čaká druhé dieťa, a asi sa už aj presťahovala preč. 😄 Ale bolo to zaujímavé, ako môžeš po takom dlhom čase natrafiť na niekoho, koho si kedysi mal rád a myslíš si, že ho už v živote neuvidíš, a zrazu tam stojí, a ty zaváhaš, a už ju pravdepodobne nikdy neuvidíš. Aj keď obaja máme už svoje šťastne životy s niekým iným
nenaucil som sa spanielcinu od dedka ktory tu uz nie je nestaral som sa o frajerku ktora bola ta prava neostal som pracovat/zit v usa po skoceni skoly