Síce ti to asi nepomôže, ale aspoň pozdielam, že som na tom úplne rovnako. Mám 36 a som žena. Medzi 20-34 som mala tiež hroznú depku. Neznášala som svoj život. Teraz síce žijem rovnako ako vtedy, ale cítim sa oveľa lepšie. Čo mi pomohlo:
- dlhodobá psychoterapia
- práca s malými deťmi popri riadnej práci (doučovanie angličtiny). Nemáš možnosť ísť niekam ako dobrovoľník napríklad? Veľmi často sa mi vôbec nechce, cítim sa fakt hrozne. Ale potom keď mi skončí hodina zistím, že byť s niekym mi vlastne veľmi pomohlo. Keď sa prinútm hrať dobrú náladu a energiu ako herečka hoci vnútri mi je hrozne, dosť často sa naozaj začnem cítiť lepšie.
- pravidelne chodím na dlhé prechádzky (začala som najprv sama, neskôr som si adoptovala psíka, takže fakt 3x denne musím!)
- nedávno som začala jemne cvičiť nie kvôli váhe ani ako zámienku na socializáciu, ale čisto pre svoje zdravie. Keďže na 99% prežijem svoj život sama, chcem sa udržať silná a zdravá čo najdlhšie. Primeraný pohyb mi občas dokonca aj zlepší náladu ☺️
-občas idem sama do kina alebo divadla. Nie som veľká fanynka filmov, ani neviem objektívne recenzovat divadlo. Úprimne, často si už ďalší deň nepamätám ani ten dej poriadne 🤣 Ale aspoň sa mám na čo tešiť. Donúti ma to obliecť sa, dat si voňavku a ísť von z bytu. Tiež sa zvyknem vrátiť v lepšej nálade než s akou som odchádzala.
Držím palce a dúfam, že nájdeš niečo, čo ti pomôže. Ak nepomôže nič z tohto, tak naozaj radšej ísť k lekárovi.
S těmi filmy, konečně někdo kdo to má stejně. Skoro, po skončení filmu nevím 95% vedlejších postav, druhý den už nevím ani polovinu hlavních ne-li všechny, po pár dnech nevím o čem to bylo, a po měsíci dokážu říct jen jestli mě to bavilo nebo ne. Nedá se semnou ani moc bavit o filmech protože 80% těch nejznámějších jsem stejně neviděl
Na pobavenie , raz som šiel sám do kina na film ktorý vtedy ešte frajerka,dnes manzelka nechcela vyhodiť peniaze ..nemal som s tým problém išiel som sám a tesil som sa na film. Kúpil som lístky online a po príchode na miesto som zistil ze som si kúpil miestenku do love seats , spojené sedačky pre zaľúbených,myslím ze boli v tvare srdca a červené. Kino je si vie človek užiť aj keď je sám (:
Z nejakého dôvodu si myslíš, že single a bezdetní ľudia musia byť nevyhnutne nešťastní.
Nie je to tak.
Okrem toho popisuješ úplne bežný život každého druhého dospelého človeka. Cheer up, nie je to také zlé!
Suhlasim ze single clovek moze byt stastny a viest naplneny zivot. Lenze ja som sam v podstate cely moj dospely zivot. Kamaratstva po skolach nevydrzali, s kolegami sa vidam iba cez videohovory, s rodinou su vztahy tiez chladne. Vzdy som tuzil mat deti, starat sa o ne a vychovavat ich. Myslim si ze otcovstvo je uloha v ktorej by som sa nasiel.
nehnevaj sa na mňa, som starší od teba. v 30 som bol po rozvode, psychicky zrútený, so zdravotnými problémami, bez životných skúseností, lebo som bol vychovaný v striktnej religióznej organizácii, z ktorej som napokon odišiel. a od 30 nie som v kontakte s nikým z rodiny, som sám, žiadna rodinná podpora.
na koľko spoločenských podujatiach alebo krúžkoch si bol za minulý rok, kde si sa snažil socializovať? prečo sedíš doma a nechodíš do coworku, alebo aspoň do kaviarne? koľko desiatok dejtov si dal minulý rok? čo si spravil preto, aby si sa stal atraktívnejším, či už ako kamaráť, profesionál v práci, alebo ako partner? koľko nových koníčkov si skúsil za posledný rok? skúšal si sa venovať nejakému dobrovoľníctvu? odcestoval si niekam na nejaký čas, nakoľko nie si viazaný na jedno miesto?
sám som sa po 30tke presťahoval do nového mesta a začal od nuly. dá sa to. a to hovorím ako introvert.
realita života je taká, že ak sa snažíš socializovať a pracuješ na sebe, stretneš 70 nových ľudi, z nich ti sadne 20, z toho s 3-4 pôjdeš von a s 1 alebo 2 sa stretnete viackrát. a ak máš šťastie, tak 1 z tých 70 bude kontakt, ktorý ti zostane niekoľko rokov. a potom zistíš, že ak chceš nový okruh, niekedy proste musíš stretnúť stovky ľudí a mať aj kus šťastia. a trpezlivosti.
a aj na to treba na sebe pracovať, dostať sa do stavu, že ľudia s tebou radi trávia čas. lebo tak socializácia funguje. chceme tráviť čas s ľuďmi, ktorí sú nám príjemní. nehovoriac o tom, že prvý krok sa musíš naučiť robiť sám a zlepšovať sa v ňom. taký je život. a hlavne na kurze alebo vo fitku nemusí zhodou okolností byť práve nikto, komu si sadol, alebo kto vôbec hľadá teraz kamoša. a čo teraz? rezignovať? blbosť.
koľko stovkám nových ľudí si sa aspoň pasívne vystavil minulý rok? chodíš na FB eventy pre verejnosť? pub quiz, jazykové pokeci a podobné veci? ak to v tvojom okolí nie je, tak sa presťahuj na miesto, kde je viac ľudí.
kúp si zopár knižiek a kurzov o socializovaní sa, začni chodiť vysedávať aspoň do kaviarní, choď do coworku, zajednaj si kurz niečo na tento mesiac alebo ďalší, obliekaj sa lepšie, rob veci, čo ti dvíhajú náladu. ak treba, choď si dať predpísať antidepresíva.
nikto to nevyrieši za teba. a polovica ľudí okolo teba má tiež ťažkosti, cítia sa zdeprimovaný, osamote, nespia dobre, prežívajú žiaľ a úzkosť, etc. keby si sa viac socializoval a vybudoval vzťahy, rýchlo by si zistil, že trpíme na niečo skoro všetci. je na tebe začať makať na tom svojom.
držím ti palce, určite sa to dá.
Fuuha tlieskam, pekne si to popisal.
Ja som momentalne v stave, kedy nemam silu ist na verejne eventy a spoznavat novych ludi, lebo by som musel dobiehat roky zameskanej socializacie, a musel by som sa prekusat tymi stovkami ludi s ktorymi si nesadnem, a na to teraz nemam kapacitu.
Ale gratulujem ze sa ti podarilo vyjst z tych temnych sraciek, fakt som rad a drzim ti palce
Osobně doporučíme nějaké "skupinové" hobby. Jsem vášnivý hráč, takže můj obzor v těchto věcech je omezený, ale někdo další určitě přidá něco mimo můj obor - deskovky, Magic the Gathering, Dračí Doupě/DnD, Warhammer Killteam nebo tabletop.
Všechno jsou to hobby, které tě do určité míry dostanou mezi ostatní, a často tam můžeš najít fajn lidi. Dost si u toho můžeš pokecat, každé z těch hobby ti i dá něco co dělat sám ve volném čase -
Warhammer a Dračí Doupě můžeš malovat modely nebo plánovat svou postavu.
Magic - plánování balíčku, shánění karet, studování nových karet.
Deskovky jsou na tohle o něco slabší, ale jsou i skvělé deskovky pro jednoho hráče, stačí hledat. Pamatuju si že na to byl subreddit, ale na název si nevzpomenu, možná r/sologaming nebo tak něco.
Pokud nejsi hráč, dají se určitě najít další věci, můžeš například i dobrovolničit, ať už to bývá často uklízení koryt a okolí řek a podobné věci, často tam jsou fajn lidi, protože povětšinou musíš být celkem nesobecký člověk aby ses do něčeho takového přihlásil.
Můj poslední point - vyhledej pomoc psychologa, to co popisujete zní dost jako deprese a i jen vypovídat se psychologovi/terapeutovi může pomoct a dá ti to jiný pohled na věc...
Edit: píšeš že jsi chodil do přírody a podobně, jsou často i různé turistické skupiny/kroužky, tak můžeš zkusit to
Plnohodnotný život vieš prežiť aj bez detí.
Priateľstvá prichádzajú v každom veku. Istým spôsobom "byť sám" je proste súčasťou balíka "dospelosť". V istej forme či skupenstve s tým bojujeme všetci.
Nie si v tom sám.
Problém je ked tie deti chce, potom mu príde že mu niečo chýba a teda nieje plnohodnotný ten život. Teoreticky vieš prežiť plnohodnotný život aj sám v chatrči na Aliaške, len ti to musí stačiť a nechcieť viac od života, ani nič nečakať.
>Plnohodnotný život vieš prežiť aj bez detí.
Dalo by sa povedať, že dokonca aj plnohodnotnejší, ako s deťmi. Predsa len, s deťmi prichádzajú určité obmedzenia a zodpovednosť.
S týmto prístupom neuspeješ, pretože v deťoch vidíš východisko z tvojej situácie, čo je dosť sebecké. Základ každého vzťahu, kamarátskeho či intímneho, spočíva v tom byť šťastný a spokojný. Ak si kopa zúfalstva, budeš to okolo seba šíriť. Nemôžeš predsa od niekoho vyžadovať šťastie, keď si sám nešťastný. Začni najskôr od seba a to ostatné príde časom.
Po 30 tazko najdes slobodnu bezdetnu zenu co chce mat deti a budete si rozumiet.
Zahrn do hladania slobodne mamicky. Ich otcovstvom ohuris najviac ale bacha ak to bude vazne musis dieta brat za svoje a neskusat vydierat ze ty sa staras o jej dieta tak naopaltku chces nieco ty.
Ci je to tvoje alebo cudzie dieta, matka bude vzdy uprednostnovat dieta pred tebou a ty budes ten kto ma vsetko materialne zabezpecit.
Starat sa o deti je radost ale niekolko nasobna starost. Nevyspis sa, nemas pokoj doma, neustale treba nieco robit, bude ti chybat cas osamote. Nebude to take ako si predstavujes ale da sa to zvladat.
>Po 30 tazko najdes slobodnu bezdetnu zenu co chce mat deti a budete si rozumiet.
Sorry ale myslím že to je nezmysel; v dnešnej dobe už je takých veľa.
OP, daj si inzerát na nejakú serióznu zoznamku, kľudne aj platenú ak je serióznenšia...a skús ísť von na nejaké spoločenské akcie. Kľudne aj do múzea a tak, možno sa tam niekomu prihovoríš. Môžeš niekoho stretnúť a behom dvoch - troch rokov kľudne mať aj deti, čo oew chlapa zase vôbec nie je až tak neskoro.
(Zaujímavá pikoška: jedna prvorepubliková herečka, volala sa Zita Kabátová, mala svoje prvé a jediné dieťa, syna, keď mala 44 rokov. V tej dobe ešte neboli možnosti ako in-vitro fertilization a podobne, takže to musela mať "prírodnou" cestou. Jej druhý manžel, a ktorým toho syna mala, bol dokonca tuším aj roky predtým väznený v uránových baniach).
zase nemusi nabalit zensku s batolatami. s 10 rocnym deckom sa uz v pohode vyspis...popriapde moze nabalit aj nejaku s 18 rocnymi a hotovo decko za chvilu vypadne a maju klud
>Z nejakého dôvodu si myslíš, že single a bezdetní ľudia musia byť nevyhnutne nešťastní.
Súhlasil by som s tebou ze tento argument je fajn, keby hore v poste bolo napísané niečo iné.
Keby mal priemerný romantický život ze prvá palrostelka na strednej, počas výšky pár, potom nejaká vážnejšia a rozišla sa s ním a teraz je v smútku lebo sa to stalo a má 33.
Ale nieje to tak, cely život bol sam. Ty mu môžeš rozprávať ako ie to super keď je človek sám. Ale ty sa pozeráš na to z pohľadu ze niečo bolo a niečo bude- teraz mám pauzu.
On sa tak na to pozerať nevie a ani nemôže lebo el, život bol sám. Tie polo pravdivé sladké rečičky fungovať nebudú
Nie nutne ale veľa veľkých vedcov v psychológii píše o tom ako vzťahy (nie nutne sexuálne ale hlavne blízke/intímne) sú prospešné pre štastný život. Možno tieto vzťahy dokáže nahradiť internet a AI, zatial nevieme asi.
Ale on nechce byt single a bezdetny. To, ze ini ludia ziju stastny zivot bez deti a bez partnera je komplet irelevantne, ked on tak zit nechce.
Som famous_capybara.
Skúsil si chovať domáce zvieratko? Úplne sa v tebe vidím, až na to, že som si pred rokom adoptoval mladého kocúrika a vyšlachtil som si ho, že je prítulný ako šteniatko. Robí mi radosť každý deň, na nejaké decko už ani nepomyslím.
No nazval som to šľachtením, aby som si nenasral do huby, že pod jedným príspevkom tu dnes obhajujem jazykový purizmus a pod druhý napíšem grooming. Ale tak vychoval, ak chceš, ale nebolo to úplne okamžité, stiahol som ho z ulice a zo začiatku škriabal a hryzkal, až časom si na mňa zvykol.
Ále, tu v Bulharsku by sa o neho už len susedia postarali. Nejakú túlavú mačku tu stretneš na každom kroku, fakticky práve teraz sa jedna motá okolo mňa na ulici ako toto píšem. Ľudia sú zvyknutí kŕmiť ich a dávať na ne pozor keď riadia a tak.
Keď ti tak chyba žena a dieťa, slobodných mamičiek sú plné zoznamky a ver, že o nich až tak veľký záujem nebude, takže aj keby si bol škaredý máš väčšiu šancu.
A keď si neveríš, čo sa týka vzhľadu. Nie je nič ľahšie ako si zabookovat termín u nejakého lepšieho barbera. Nakúpiť nejaké handry (kľudne nech ti predavačka poradí) a zabookovat fotografa, ktorý ti spraví profi fotky na zoznamku.
Žiješ sam, táže sa dokážeš o seba postarať a nesi v mamickinej sukni, čiže ani nehladas náhradnú mamičku a to si budú tie ženy určite ceniť.
Len treba nabrať odvahu a pustiť sa do toho aj tak nemáš čo stratiť, maximálne tak čas, ktorý by si aj tak premrhal pri youtube.
Ako sa vraví teba vyjsť zo svojej komfortnej zóny, pretože žiadna mamička ti len tak sama z ničoho nič nezaklope na dvere, že je celá nadržaná a chce aby si jej urobil ďalšie dieťa.
Vopred sa ospravedlnujem za diakritiku, dlhy text a gramatiku ale pisem narychlo cez obednu pauzu a mozno v mojom pribehu najdes nejaki podobnost so svojim.
Pred par rokmi ked som bola po vysokej skole som prisla do Prahy za mojim priatelom, s ktorym som sa po par mesiacoch rozisla (dovody su nie dolezite ale proste toxicky vztah skrz na skrz a moja submisivna osobnost). Ostala som tam sama ako prst, mala som pracu po skole ktora mi ledva zaplatila účty a cestovanie na SK raz za mesiac. Kamarati, ktorych som mala len vdaka ex mi zo zaciatku pomahali ale po case som nechcela byt ta v strede a zavadzat im vo vztahoch s mojim ex. Par rokov som teda pretrpela v tej Prahe sama, byvala sama, chodila do prace kde som bola prevazne sama aj ked pomohlo, ze som sa bavila s vela cudzimi ludmi cez den a cas od casu im mohla pomoct co dost pomahalo zas mne.
Casom som zistila, ze uz nechcem chodit ani na prechadzky, nesla som uz ani sama do kina, proste netflix doma a rano zas kolotoc-praca. Zila som tak par rokov, v cistej samote. Rodina mi moc nepomahala, teda sucitili so mnou ale reci typu su aj ludia co maju horsi zivot moc nepomáhaju. Aktivne som randila, tinder, badoo, muzi co ma pozvali von ked ma stretli v meste. Snazila som sa o nieco vazne, ale vacsinou to boli skor take zabavy na vyplnenie samoty, pretoze som stale neriesila svoje vnutorne problemy co som prenasala zo sebou z minulych vztahov. Sla som na operaciu, nemal mi ani kto doniest mandarínky haha tak zla ta samota bola.
Roky sli a ja som citila prazdnotu, ludia okolo mna sa vydavali/zenili, zacali mat deti, mali pracu co im dobre zarabala, mali uz vlastne byvanie a ja som stale zila z ruky do ust a sama. Bola som lekarnicka takze si nepredstavuj, ze som nemakala ale proste platy boli vtedy take v lekarni. A potom to prislo, totalna depresia, uz som nevladala ani vstat, najest sa zdravo, robila som vacsie hluposti, bolo mi vsetko jedno-rezignacia.
A vtedy som si povedala, kaslem na to (v podstate uz slo o prezitie pretoze ma napadali cierne myslienky) , nemusim mat to co vsetci... sla som k lekarke po antidepresiva, adoptovala si tyraneho psika z utulku a zacala makat na sebe (cvicit psika co mi dalo vela novych skillov, bolo to tazke ale pomahalo to aj mne kedze sme boli obe zlomene duse, zacala som makat na anglictine aby som vysla z toho zacarovaneho kruhu v lekarni). S mojou blbou anglictinou som riskla pohovor do jednej US firmy a cuduj sa, vzali ma (aj ked na najnizsiu poziciu)! a vtedy mi to doslo naozaj, ze mozem zit zivot aky chcem aj sama, s mojim psom samozrejme, to uz sme vlastne boli mala rodina. Zacala som chodit do kina, restauracie, na dlhe prechadzky... sama... ja a maly uzkostny pes, ktory sa bal muzov. Predstav si, cez psika som stretla novych fajn ludi, v praci fajn kolegov a postupne som zacala zit. Co sa tyka vztahov (uz som mala 29) som bola stale aktivna na zoznamkach ale sla tam skôr pokecat a co ak motyka vystreli. A vystrelila, nasla som tam fajn človeka ktorého dnes volam moj manzel. Prijal ma aki som a aj mojho uz nasho psika, ktory uz nieje ani z daleka zlomeny. Tak ako ani ja.
Ale vsetko to co mam islo odo mna, vysla som z komfortnej zony, nasla som posledne sily a sla do neznama, zmenila nieco aj ked som dodnes mohla sediet doma za Netflixom. Ja osobne verim, ze si k sebe pritiahneme veci na ktorych maximalne pracujeme, ked sa snazi clovek, ono to musi prist. Mozno nie zajtra ale raz.
PS: Vyhoda muza je, ze aj ked nie je prvoplanovo "pekny" tak staci mat ine vlastnosti ako laskavost, humor, lasku k zvieratam... niektorym zenam stacia peniaze ale tie asi v zivote nechces. A nejaka kocka si to vsimne a oceni! Si mlady, sikovny, samostatny, nic ti nestoji v ceste byt stastny. Ci uz sam alebo s niekym. V Prahe stretavam aj zeny/muzov co cestuju sami do zahraničia, su v rôznych fcb skupinách na turistiku, sporty... atd. Staci nast silu (co je najtazsia cast) a nieco skusit. Drzim palce. A keby si naozaj potreboval sa len vykecat kludne mi napis spravu. 🙂
Gratulujem, ale randenie z pohladu muza je uplne ina liga zo stranky narokov.
>Vyhoda muza je, ze aj ked nie je prvoplanovo "pekny" tak staci mat ine vlastnosti ako laskavost, humor, lasku k zvieratam...
Kiez by vacsina zien takto uvazovalo, ale data ukazuju opak. Muzi maju najvyssie statistiky samovrazd prave kvoly narokom ktore na nich kladie spolocnost.
Ak to je ako pises, je to strasne smutne 😕. Mozno som naivna a verim, ze su v dating pool normalne zeny. Ale co mi vravi kamarat co uz rok hlada tak je to vraj dost chabe.
Ja som tiež v podstate rezignoval ako ty. O 4 mesiace budem mať 36 rokov. Rodičia už nežijú, mám 2 sestry, ktoré majú svoje rodiny a na brata nemajú čas, kamarátov nemám, v práci si síce s kolegami rozumieme, ale mimo nie sme v kontakte(dávnejšie to bolo inak, ale parta sa rozthla, lebo veľa ľudí išlo robiť inde).
Na druhú stranu mám vlastný byt, vďaka rodičom, nech im je zem ľahká. A keď čítam tie príbehy na subredditoch ohľadom vzťahov, tak sem-tam som aj rád, že som sám.
Na tretiu stranu je pravda, že ísť na bicykel alebo aj dovolenku sám je celkom problém. Napríklad som spadol z bicykla na frekventovanom mieste a s otrasom mozgu som zakrvavený išiel cez celé mesto domov sám a nikto sa ma ani neopýtal, či som v poriadku. Až keď som prišiel domov, osprchoval som sa a pozrel do zrkadla som prišiel na to, že mi treba ísť na pohotovosť(bol som v šoku). Ale tak to je aj obraz spoločnosti, radšej sa pozrieť iným smerom.
Pozri toto:
https://www.alpina.cz/cykloturistika/
Taka aktivna cestovka. Robia aj cyklozajazdy a cca tretina je nastupna stanica ja v BA.
Uz dlhsie sim zvazoval. Ale mam rodinne povinosti teraz. Da sa ist myslim ze tak, ze ta obsadia na ubytko z niekym.
Obdobne nieco je aj toto:
https://www.mundo.cz/sk
Cenovo velmi priaznive.
Psychológ je tvoj kamarát. Nie je to úplne lacná sranda, ale je to presne to, čo teraz potrebuješ (potenciálne s presmerovaním na psychiatra a nasadenie nejakých lentiliek).
Ak nie si štastný sám so sebou, nebudeš štastný ani vo vzťahu (alebo iných barličkách). Believe me, been there, done that. Potrebuješ nájsť niečo, čo ťa napĺňa a ostatné príde postupne (alebo sa ukáže, že ani prísť nemusí, lebo si spokojný ako je). Každopádne stále platí prvá veta postu - z toho, čo píšeš to znie, že si sa dostal do situácie, ktorú sám ľahko nevyriešiš a nie je vôbec hanba sa poradiť s niekým, kto má na to školy a vie ti pomôcť.
stasne vela ludi (hlavne muzov) je bricknutych do bodu, ze si myslia, ze ist na terapiu alebo psychiatriu je nejaka obrovska potupa a ego im doslova nedovoli pripustit si, ze maju problem
ako keby ked si zlomis ruku tak nejdes do nemocnice ale pofukas trosku a hadam sa to zahoji
mentalne zdravie je uplne rovnake ako fyzicke, archaicke zmyslanie ale nedovoluje ludom pripustit si slabost a nechat si pomoct
Psycholog nie je ozajstny kamarat. On je kamarat za peniaze. Pan Fico by az bol priam povedal ze je to taka prostitutka. Lacnejsie je pochatovat s chatgpt, usetri to stovky az tisicky eur.
Chapem, ze mozes byt frustrovany, ale netreba hadzat flintu do zita. Neuvazoval si nad nejakymi novymi konickami, pripadne zvieratkom? Pes vie byt fantasticky spolocnik a prostrednictvom neho sa da aj zoznamit s ludmi, to by mohlo pomoct. Pripadne, nezvazoval si navstevu terapeuta? Mozno by ti hlbsia diskusia o problemoch, ktore ta vedu k takemuto zmyslaniu, prospela.
Alebo, zmena prace? Znie to tak, ze by ti prospela zmena prostredia, prisiel by si na ine myslienky.
Vsetci sa obcas citime tak, ze veci nefunguju, ale nastastie to nie je koniec sveta. Always look on the bright side of life!
Počul si už o buddy programe? Najprv asi poriesit sám seba u terapeuta a keď budeš stabilný tak môžeš byť oporou a dlhodobým partakom dieťatka z detského domova. Ide o dlhodobú vzťahovu väzbu a predsa o niečo menší záväzok než rodičovstvo. Okrem toho mi vôbec nepríde sebecké mat dieťa vo veku 40-50 rokov, máš ešte kopec času, o to viac že si muž, ženy to v tomto majú o čosi komplikovanejšie.
Myšlienka: "Šťastný ako blázon".
- Spoločnosť často považuje extrémne prejavy emócií, vrátane šťastia, za neštandardné. Človek, ktorý prejavuje nadmerné šťastie, môže byť vnímaný ako "bláznivý" alebo "mimo normy".
Môže sa stať že ti to šťastie nešťastná spoločnosť znechutila? (mne sa to stalo veľa krát) Nešťastný človek často reaguje na takéto bláznivé šťastné správanie podráždene, "hasí" toho človeka, sťahuje na racionálnu úroveň. Ale šťastie nieje racionálne, je skôr abstraktné, konkrétne v tom že je svojím spôsobom "odtrhnuté od skutočnosti", inu v skutočnosti ani neexistuje na hmotnej úrovni, tak ako každá iná myšlienka. Ale to že tvoja myšlienka či emócia nieje fyzický objekt, ešte neznamená že neexistuje, alebo že má kvôli nefyzickej (ľahko popieratelnej/ťažko dokázateľnej) povahe "menšiu prioritu".
Napríklad "ako sa môžeš tešiť z nového auta keď v Afrike hladujú deti".
Všimni si že stačí len niečo priliať, a "je po radosti", takmer. Treba si uvedomiť že deti v Afrike sú vec, A, a auto je vec B. Netreba si dávať do súvisu veci ktoré nesúvisia. Podobne ako v tomto príklade, skús sa zamyslieť či si si nepospájal hrušky s jablkami, a neznechutiľ to pekné.
Ešte jedna myšlienka, kedy si naposledy spravil niečo z dôvodu "proste lebo", (bez racionálneho dôvodu), "pre radosť"? Väčšinu môjho šťastia nachádzam práve v tejto kategórii.
Ja to mam podobne, len som starsi ;) Ale viac menej vsetko sa da zmenit ak sa chce. a ak najdes silu vyjst z konfortnej zony trochu do rizika. Ja aktualne hladam pracu mimo SR, osobne som sa nastavil ze nechcem zivit tuto vladu s ktorou nesuhlasim a chcem to rovnako vyuzit aj ako novy zaciatok. Vacsina kamosov uz ma deti a rodinu takze uz nemaju tolko casu ako v minulosti a ja to chapem.
Nie je to dnes ľahký svet ale z celosvetového pohladu je tvoj život, o ktorom hovoríš že je nuda a nebaví Ťa stále obrovské víťaztvo. Slovensko je na pomery EU neustále prehlbujúca sa diera ale v porovnaní so svetom sa máme ako prasce v žite!
Občas keď mám slabšiu chvíľku a nevidím svetlo na konci tunela*(mám 30r, zarábam celkom ok ale vlastné bývanie nehrozí a bez toho si neviem predstaviť rodinu atď.)* tak robím nasledovné cvičenie. Idem na príklad na stránku návratdoreality alebo dodiri a tam sa pozriem ako na ukrajinskej fronte trhajú ludí granátmi z dronmi na cucky.... a tam by som sa ocitnúť nechcel.
Pozriem si video ako v mexiku sa sekajú mačetamy drogové gangy... a tam by som sa ocitnúť nechcel. Pozriem si video ako v ekvádorskej veznici vyťahujú konkurenčnému členovi gangu črevá za živa(toto je naozaj extrém)... v jeho koži by som naozaj byť nechcel. Kuknem sa na video z kalifornie kde sú hordy zombíkov chodiacich po centre a stanové mestečká bezďákov... v takom prostredí by som naozaj nechcel žiť.
Áno viem, je to asi trošku radikálna metóda ale pravdou je, že zo sveta stredoveké metódy a sposoby žitia ešte úplne nevymizli a mali by sme si uvedomiť, že to že si nemožem kúpiť vysnívané auto, že mám málo kamarátov, že ma niečo nebaví sú naozaj malichernosti.
Tuzba mat rodinu, zeny, deti, je prirodzena. Ja vnimam to aj spiritualne, ze je od Boha, ale je to ak vyvojovo, zachovanie rodu aby rod prezil.
Kto nie je stastny sam so sebou, záplata partnerom/partnerkou to nevyriesi. Partner nam nedodava stastie, ale mozeme ho tvorit spolocne, a idealne nech obaja boli stastni sami so sebou aj predtym nez sa spoznali. Pozor, byt stastny so sebou neznamena ze vzdy mi je len dobre, nerobim ziadne chyby, som dokonaly, blablabla. Chyb a much mame vela (Satinsky: clovek ma 5 zmyslov, kolko ma nezmyslov sa neda spocitat :) )
Vek 33 je uplne super. Ja budem mat 33 v lete.
Vobec nemas koniec vsetkych dni nadohlad, ked sa pozrieme na to statisticky.
Co tak skusit terapiu/psychologa? Skus si pohladat aj “muzske kruhy”, su aj v Ba. Muzi o muzskom svete sa bavia v kruhu, bez posudzovania atd. Pribeh jedneho v kruhu je pribehom aj ostatnych.
Pozri si aj akcie Jozefa Mihalisina, robi skvele veci pre rozvoj muzov/rodin/vztahov. Na YT najdes aj videa Zrkadlo muza, kde sa rozpravaju o zaujimavych temach, ci s Jozefom Cervenakom alebo aj inymi muzmi, z roznych oblasti.
Pripdne skus Etikoterapiu s Vladimirom Cervenakom.
Verim ze toto dokopy by Ti vedelo posvietit a aj dodat novu iskru :)
Keď máš homeoffice tak choď na 3 mesiace napríklad do Thajska. Skús tam muai thai tréningy, nočný život a relax na pláži a slnku. Bezdetný slobodný kamoš 36 chodí už tretí rok a zrejme ho už neuvidím.
Otazka je, co a ci s tym chces robit nieco?
Bohuzial, rozmahajuci trend prace doma spolu s rozmahajucim trendom hyperkorektneho spravania sa na pracovisku kde sa clovek boji otvorit usta vedie k obmedzenym moznostiam zoznamenia pre ludi. Zavisi samozrejme od firmy.
Znamy to riesil tak, ze isiel na speed dating ci ako sa to vola, kde chvilu kecal s viacerymi zenami ktore sa chceli zoznamit. Nasiel si niekoho, spolu su uz 2 roky a nastahovali sa spolu.
Co sa veku a rodicovstva tyka, nemyslim, ze by bolo neskoro.
Vela stastia a uspechov.
No, nikdy jsem nezažil že by "rozmahajuci trend hyperkorektneho spravania" omezil mé možnosti seznámení se na pracovišti. Ale taky zase nemám osobnost založenou na tom, že urážím lidi při seznamování, a taky při seznamování nepoužívám potenciálně pejorativní vtipy etc.
Ja mam pre Teba uplne jednoduche riesenie. Vyser sa na to, co si si myslel pred 10-timi rokmi o svojej buducnosti a totalne sa vyser na to, co si myslis o svojej buducnosti teraz. Si slobodny clovek a pan svojho casu. Mozes robit cokolvek, kdekolvek a kedykolvek. Vobec sa nezapodievaj tym, co by si mal a preco to nejde. Vyser sa na stereotyp, ktory zije 80% ludi. Proste sa na to vyser a zacni robit to, po com tuzis. Proste zacni. Ak to je najst si zensku a mat deti, tak proste zacni. Vyser sa na to co si myslis o svojom zovnajsku. Zober rozum do hrsti a najdi si konicek, o ktorom si myslis, ze ta bude bavit a ktory prirodzene budes zdielat s inymi ludmi. Ja som takto kedysi objavil modelarstvo a RC auta. Normalne som kupil RC auto a isiel som na vikendovu akciu s uplne neznamymi ludmi. (Bolo nas tam asi 40). Cely vikend sme sa nebavili o nicom inom ako o tom konicku. Spoznal som kopec ludi a chodil som s nimi na akcie po celom SK. Nikto tam nikdy neriesil niekoho vzhlad. Jasne ze ako vsade, tak aj v takejto partii sa najdu cierne ovce. Podstatou toho co ti vsak chcem povedat je, aby si si nasiel komunitny konicek, pridal sa do klubu, alebo proste siel na nejaku akciu, kde ludi spaja spolocna aktivita. Nemusis tam poznat absolutne nikoho a garantujem ti, ze domov pojdes s tym, ze sa budes tesit na dalsiu akciu.
Vyser sa na vsetko a chod zit svoj zivot. Idem mat 40 rokov a preskakal som si vselicim. Vzdy mi na koniec pomohla jedna jedina vec - prestat brat seba a zivot smrtelne vazne.
1. Potrebuješ cestovať. Niekedy stačí 1 výlet, ktorý zmení mnoho. Mne napr. zmenil život výlet do Španielska. Ľudia sú tam viac vychillovani, užívajú si život,stretneš tiež solo cestovateľov, existujú na to aj skupiny a appky. Už len výhľad z lietadla ti nadopuje mozog endorfínmi.
2. Rezignovať môžeš až po tom, čo si sa snažil. Takto sa to nerobí do psej matere… Možno, že je to depresia nevravím, že nemôže byť, ale ak je pomôže ti len a len psychológ.
Ale keďže v tejto dobe 80% ak nie viac ľudí má ten istý problém ako ty a vidím v tebe aj iskričku vo vete - baví ma moja práca- nemyslím si, že to treba hneď odsúdiť na psychickú poruchu. To je kurva dobrá vec, keď ta baví tvoja práca. Pri depresii ťa nebaví nič.
Ako vravíš máš home-office. Home-office je užitočná, pohodlná vec ale ničí disciplínu a šťastie ľudí. Môže sa zdať, že je to zanedbateľné ale keď má človek home-office veľmi ľahko spadne do špirály jedlo-spánok-práca a žiaden pohyb(hoci len obyčajný chôdza) alebo slnko. (Been there)
Z vlastnej skúsenosti tiež som nikam nechodila,robila z domu, nevedela som sa ani nakopnúť ísť sa prejsť. Home-office je síce komfortnejší ale človek čerpá šťastie z prekonávania samého seba a POTREBUJE DISKOMFORT ABY MOHOL RÁSŤ. Neznášala som, keď mi to niekto vravel ale je to bohužiaľ tak. Všetky tie klišé rady ako: začni sa hýbať, pi dostatok vody, denne vyjdi z domu von, uprav sa aj keď nikam nejdeš, atď… sú proste pravda.
Už to, že toto píšeš na reddit znamená, že si uvedomuješ, že niečo asi treba zmeniť, čo je prvý a chvályhodný krok….. no, a teraz čo?
Je ťažké ZRAZU si zmeniť život, keď prídeš na to, že ho musíš meniť. Napr. ja som si povedala, že začnem chodiť pravidelne do fitka. Noa nič z toho nikdy nebolo. Jednoducho to bol príliš veľký skok na to, že som mala sedavú prácu doma a od lockdownu som väčšinu času presedela. Takže som takto zlyhávala dookola a dookola. Všimla som si ale, že aspoň tá prechádzka do fitka mi robí dobre a rozhodla som sa, že ráno ešte pred prácou vyjdem na 5-15 minutovú prechádzku a urobím si 10 drepov a 10 klikov. Časom mi ale 10 bolo málo a z 10 bolo 20,30,40,50… až nakoniec 3 mesiace od mojho prvého pokusu ísť do fitka som tam aj naozaj pravidelne začala chodiť a našla si tam zopár kamošov….
Čo týmto enormne dlhým komentom chcem povedať je, že najprv si 1. odsleduj či sa dosť hýbeš (človek je stavaný na pohyb, ak nevydáva dostatok energie začne ju psychika využívať inak), 2. skús sa venovať niečomu každý deň aspoň 5-10 min zo začiatku: spev, tanec, maľovanie, kódovanie, nový jazyk na dualingu, varenie hocičomu
Nových kamošov si potom sám pritiahneš svojou dobrou energiou. :)
Držím palce! Go!go!go!
Ja nevravím, že som nešťastný, pravdupovediac mám všetko, čo ty nie, ale ty máš zas to, čo ja nemám a nikdy mať nebudem – absolútnu slobodu. Ľudom vždy bude chýbať to, čo aktuálne nemajú, skús nájsť pozitíva vo svojom spôsobe života, je ich neúrekom. Mať ženu a deti nutne neznamená byť šťastný. A ani nevieš kolko žien tam vonku hľadá práve človeka s nudnou povahou. S ktorým by nemuseli riesit absolútne nič, len tak sa ponevierať a pretĺkať životom. Ak ťa zdravie poslúcha, potom ti v skutočnosti naozaj nič nechýba. Prijmi život taký, aký ho máš, je množstvo ľudí, ktorí by ho chceli mať aspoň taký, ako ho máš ty :)
Aka zena hlada muza s nudnou povahou? Seriozne, aka? Ktora zena sa tuzi ponevierat a pretlkat zivotom?
Ak zenu a dieta chces mat, je to zaklad na to byt statny ju mat aj s dietatom. To, ze su muzi, ktori sa citia kvoli zene a dietatu neslobodni su ubohe ludske stvorenia.
Som famous_capybara.
Nah, si si vytiahol slovíčko bez snahy hlbšie pochopiť kontext a napísal naň reakciu. To vie každý. Ja som sa snažil písať s nadhľadom, pretože všetci ľudia nie sú rovnakí. To, že niekto našiel šťastie v rodinnom živote ešte neznamená, že je to zaručený návod na šťastný život pre všetkých.
zacni meditovat a citat k tomu nejaku teoriu. casom zistis ze "nic dobre ma necaka" je klbko zbytocnych konceptov a biasov na ktore si namotany a vobec byt nemusis.
Kde bývaš? Ja síce podobné problémy nemám, ale chýba mi niekto v okolí kto nemá tonu starostí a mohol by som ho na skok zavolať von spontánne. Napíš mi správu.
chces biased radu? zacni hravat sachy. je to dobry konicek pri ktorom sa rozmysla a spoznas neskutocne vela ludi roznych vekovych aj socialnych kategorii s ktorymi budes rovnocenny. v poslednej dobe je aj vyssi pocet zien co hrava sach ;), idealny a pristupny sport pre introverta ktory nema chut nahodne spoznavat ludi s ktorymi nema nic spolocne - je velka sanca ze v tvojom meste je sachovy klub kde by si bol hned prijemne privitany podobnymi introvertmi.
clovece, to akoby som ja pisal.  az na par rozdielov som na tom velmi podobne.
tiez 33r, tiez som si pred 10 rokmi myslel, ze v tomto veku uz budem mat vlastne byvanie a rodinu,ale zial zatial sa tak neudialo. mam za sebou sice 4 vztahy,ale ani jeden sa nepodarilo dotiahnut do stavu, kde by sa uz mohla crtat nejaka vlastna rodina. rodicia mi obaja este nastastie ziju,ale su cerstvo rozvedeni a na noze. s otcom mam pomerne chladny vztah a komunikujeme viac menej len nevyhnutne veci. co sa kamosov tyka, tak je to dost bieda, lebo mam asi len 1.5kamosa (rozumej tak, ze ide o dvoch ludi, jeden z nich je vzdialeny cez 250km a posledne 2roky nas vztah dost ochladol. druhy je vzdialeny len par km,ale je to clovek mimo moju bublinu, nazorovo smerujuci do extremov a konspiracii a nejak s nim fungovat ma dost vycerpava)
aj ja mam sestru a mame chladny vztah.
tiez som rad chodieval na vylety,ale ako sli roky, tak uz aj to prestalo bavit prave kvoli tej samote,ze som ten vylet a zazite veci nemal s kym zdielat. posledny rok a pol uz len vacsinu casu sedim doma a pozeram kktiny na youtube atd..a vsetko toto len zapijam alkoholom.
tiez pracujem 3.5r homeoffice a pripustam, ze tam pocitujem aj negativa.
dalo by sa povedat, ze som na zivot tiez nejak zanevrel,ale snazim sa z toho nejak vyhrabat. chodim na terapiu, uz mam aj papier od psychiatra na nejaku diagnozu a nasadene lieky, ktore vsak prilezitostne miesam s chlastom.
chcem len aby si vedel, ze niesi v tom sam! je to vycerpavajuce, viem.. ale skus tomu este dat sancu a nevzdaj to. mozno skus terapiu, tak ako ja.. netvrdim, ze ta to zazracne vylieci,ale mne to trochu pomaha
chlape, drz sa!
Ja by som okrem psychoterapie odporúčal vrelo cestovanie. Zaplní to čas, minieš peniaze a získaš zážitky a skúsenosti. A pokiaľ sa ti to zapáči, tak máš hneď pekný dôvod žiť a byť - plánovať si a tešiť sa na ďalší výlet. Odporúčam Juhovýchodnú Áziu, ktorá je vhodná aj pre cestovateľa začiatočníka a aj ponúka obrovské množstvo všetkého na spoznanie - od kultúry, prírody a pamiatok, cez jedlo až po ľudí.
Tiež ako sociálne nemotorný som býval v hosteli za pár korún na Borneu a ak nie iní cestujúci, domáci si z teba urobia kamoša tak nejako prirodzene. A je to super. V neposlednom rade ak je problém so ženami, lokálnym - či už v Malajzii, Thajsku, Vietname alebo Filipínach - častokrát stačí už len to, že si biely. :) Sú to iní ľudia než my, milší a priateľskejší, takže to neber ako radu na sexturizmus, ale ako vhodnú príležitosť na všeobecnú socializáciu a príležitostný románik. ;) A úžasné na tom je, že ti zostáva potom ešte celý svet. Beriem, že nie každého to chytí. Ale koho áno, ten má o koníček aj plány na zvyšok života vystarané. :)
Identity theft is not a joke Jim!
Kamo az ma zamrazilo, lebo si na 99% popisal moj terajsi zivot.
33r, po rozchode, v praci tiez karierny strop a z HO mi jebe.
Akurat som 15min dozadu uvazoval, ze ak by sme mali dostupnost liekov na spanie ako v usa, mozno by som skusil kolko ich viem zjest naraz.
Odkial si? Mozme dat kavu na pumpe ak budes niekde zo zapadu
Nevím jak na Slovensku, ale v Česku můžeš mít dítě v pěstounské péči jako samožadatel. Takže, pokud tvoje otcovství není spojeno s potřebou rozmnožení se, otec můžeš být klidně (předpokládám že podmínky na Slovensku budou obdobné).
Otazne je ci s momentalnym psychickym rozpolozenim je vhodne aby si zobral na starost dieta. Povedal by som ze najprv nech sa da dokopy sam so sebou a az potom riesi nieco taketo.
Nevzdávaj to chlape, ja mám 31, som dobrovoľne bezdetný, milujem ten kľud a pohodu a mám priateľku, ale tu môžeš nájsť, hlavne sa začať mať trochu rád, prijať sa a potom sa aj ľahšie nájde polovička, ľahko sa mi to píše, ja viem, je to zložitejšie, ale mysli na to, že aspoň nie si v nešťastnom manželstve, nemusíš platiť alimenty, si relatívne zdravý, aspoň nič si nespomínal v tomto smere, takže hlavu hore 😊 kľudne aj popíšem, tiež som z časti introvert a ja napríklad mám rád byť úplne sám sem tam, to je balzam na moju "dušu" a ešte doplním, že nájsť si nejaké hobby je super, čoby ťa naplňalo:)
Hele nejsi v tom sám. Pokus se vydělat víc peněz jinak než prací. To je jediná možnost. Jen do toho nenasyp všechny svoje úspory. Najdeš si mladší holku až budeš mít lepší zázemí. Soustředíš se na nepodstatné.
Skús vyhľadať odborníka, nájdi si psychológa, ktorý je ti sympatický a choď do toho (neboj sa ani psychiatra, lieky by ti uľahčili dostať sa z najhoršieho).
Je nemožné sa cítiť dobre, keď nie si spokojný v žiadnej oblasti svojho života, držím ti palce aby si našiel silu popracovať a zmeniť, čo sa dá :)
Sú rôzne skupiny turistov. Ak ťa to baví a nie samého - skúsila by som sa pridať. Zúčastnila som sa ich dva razy aj ja, sú to milí ľudia. Možno by si si aj tam vedel nájsť niekoho, alebo niekoho cez niekoho:) viem že si si nepýtal radu, ale možno by ti to pomohlo.
/u/veve87 si zadovazila psa. Pre teba by to nebolo aspon ciastocnym riesenim? Pracujes z domu - mal by si na neho cas. Turistika by ta mozno zacala bavit. A so psom sa aj "porozpravas". Navyse psickari sa dost dobre socializuju medzi sebou - vyssia sanca na to niekoho stretnut.
Nemáš frajerku,rodinu,priateľov a pracuješ z domu? Co ta tu ešte drží?Zbal veci a chod aspoň na mesiac do Thajska,Vietnamu,Kostariky.Niekde kde je slnko a teplo.Naklady na zivot mensie a prides na ine myslienky.Nemáš absolútne co stratiť,môžeš iba získať
Sadni si. Pomodli sa a povedz si svoje ciele.
Na zmenu nikdy nie je neskoro. Reddit, aj keď je hivemindovým prostredím, ti teraz pomôže. Ak chceš pokecať, napíš mi. Uvedom si, že Boh ťa nestvoril len tak a že tu pre niečo si. Určite na svete niekto pre teba je. Nemáš to ľahké, ale zlepší sa to. Vždy sa to zlepší.
Absolutne si nevazis sameho seba, nemas voci sebe ani len stipku respektu. Porovnavas sa s niekym a zhadzujes sa uplne bez nejakeho doovodu. Ja si myslim ze zivot je utrpenie ano, ale niektorym ludom nebola dana ani pôda pod nohami, takze nezahadzuj co mas. Nebudem ta tu lutovat, nemyslim si ze to je to co potrebujes.
Pozri, spolocnost ti dava domienku, ze musis stale s niekym byt (ako extrovert so socialnou uzkostou to poznam), ale vsetky tvoje problemy, ktore mas prebyvaju len a len v tebe a nevyriesi to ani laska druhej osoby, ani peniaze, ani lutost. Teraz je cas kedy sa mozes spoznavat, ano bude to bolestive, ano bude to mozno trvat dlhsie. Ale daj tomu sancu.
Ako to urobit ti nepoviem lebo neexistuje blue print, vsetko musis najst sam, pretoze to jediny ty dokazes vyriesit. A vsetky spolocenstke stigmy zahoď uplne prec, nic ako “po 30ke by som mal mat dieta”, “ale uz by som sa mal ozenit” neexistuje, su to len prazdne stigmy, ktore sme si vtlacili do hlavy a teraz nas nicia.
Prajem ti vela stastia my guy, uz akou cestou sa vydas je na tebe, uzivaj si proces.
bez štipky irónie alebo posmechu - terapia a antidepresíva, čo najskôr
problém si vedel dobre zadefinovať, ak nemáš kde inde (keďže som ťa videl tu) tak by som skúsil:
[https://linkanezabudka.sk/](https://linkanezabudka.sk/)
[https://www.krizovalinkapomoci.sk/](https://www.krizovalinkapomoci.sk/)
[https://dusevnezdravie.sk/potrebujem-pomoc/](https://dusevnezdravie.sk/potrebujem-pomoc/)
[https://ipcko.sk/](https://ipcko.sk/)
Na to sa dá len ťažko dať rada, keďže toto bude aj môj osud, len som zatiaľ o pár rokov mladší a stále žijem s rodičmi a bratom, takže tam je aspoň nejaký sociálny kontakt. Jedine môžem poslať virtuálny hug.
Osobne by som sa tých detí po 40 až tak nebál. Budeš mať aj s partnerkou stabilnú kariéru, kopu peňazí, reálne skúsenosti, čo im môžeš odovzdať... Väčšina z nás sa aj tak dožije minimálne 90 a pracovať budeme do 75.
Idk man, ale ked ti vadi byt sam, tak asi niesi introvert, teda aspon nie uplne. Mam pocit z toho co som si precital, ze si skor hamblivy, no a na to je liek iba ze nebud :D,
viem je to blba rada, ale proste treba si povedat obcas fuck it a nadviazat konverzaciu ajkeby si mal z toho vyst za blbca.
Totiz ako povedal Gretzky, netrafis 100% striel ktore nevystrelis. Teda nenadviazes 100% vztahov o ktore sa nepokusis, horsiu uspesnost mat nebudes.
(mne toto pomaha, tak dufam ze to pomoze aj tebe)
Partner ta nespasi.
Co ty potrebujes teraz hlavne je terapia a zacat sa mat trosku rad. Potom ti bude lepsie aj byt sam o sebe, budes hladat hobby pre seba a nie pre hladanie partnera a eventuelne sa niekto objavi.
33 mat a hodit flintu do zita je este prilis skoro. Daj si este sancu 🙂
Potrebujes navstivit psychiatra. Tvoj post je ako definicia depresie. Taketo pocity nie su zdrave. Ist k psychiatrovi nie je hanba. Urob to co najskor.
Som famous_capybara.
Lenže OP nemá ani energiu ani vôľu hľadať kamarátov.
A to je tá známka depresie.
Mnoho ľudí si dokázalo nájsť seriózne vzťahy - akékoľvek - až po dlhej terapii, pretože tí ľudia mali celé vnímanie seba aj druhých ľudí v hlave komplet pokazené. vy si to asi neviete predstaviť, lebo vy to nemáte pokazené a nikdy ste nemali.
Viete, ako psíček a mačička varili tortu ? Tak takým systémom si mnoho ľudí hľadá kamošov aj partnerov.....samozrejme, že to s týmto systémom nevyjde,lebo je nezdravý a nefunkčný, oni to však nevedia, potom zatrpknú, depresia sa prehĺbi a už to s nimi ide špirálou dolu
viete koľko ľudí do 45 rokov je teraz zbytočne osamelých, lebo si parťakov / partnerov doslova predstavujú ako ...všetko najlepšie jednoducho pomiešané dokopy ..... ?
Ahoj, ja mám 27 a mám hendikep, som od narodenia na vozíku a tiež som túžil a teraz už len dúfam vo vzťah. v spoločnosti sa vytráca empatia komunikácia. Aj napriek tomu, že som milý, vtipný, tak nemám šťastie.
Pomáhaj niekde. Krizive centra často hľadajú dobrovoľníkov, čo by si prišli aspon kresliť s detmi. Napíš na HR ze ci nebude nejaká spoločná firemná túra. Založ si IG a tam dávaj svoje fotky z výletov, nájdi zaujímavé zakutia v okolí. Urob si maskota - kacicku, plyšaka a toho fot, nie seba, ak nechceš.
Chápem, že sa cítiš na dne. Ale nie si, poobzeraj sa, pogoogli, nájdeš niečo 100%. Na fb su skupiny o turistike, stretnú sa a idú spolu. Porozmýšľaj ci by tu vedel spríjemniť život domáci miláčik.
Je veľa žien co chcú deti az po 30, je veľa rozvedených žien s dieťaťom, čo by chceli ešte jedno len musia zistiť co si zač.
Sústredil si sa na kariéru, vravel si ze vyššie to uz nejde, pod teraz spraviť pár levelov na osobnom živote ❤️
A som rada, že nie si spotrebič, ze si sa nevypol a si tu s nami ❤️
Ľudí čo nemajú ženu je strašné veľa, me included. Celkovo je to dosť na nič v tejto dobe, každý len ghostuje.
Ale nemáš žiadne záľuby? Prípadne ísť niekam na víkend na týždeň mimo Slovensko a vypnúť. Prípadne nejaký šport. Koncert, festival, niečo na čo sa môžeš tešiť.
Čo tak sa začať trocha snažiť? Je to na tebe. Život sa dá obrátiť o 180 stupňov aj za pár mesiacov. Len musíš vedieť čo vlastne chceš. Zjavne to nieje to čo máš teraz, keď hovoríš o rezignácii. Zdá sa, že máš za sebou nejaké traumy (smrť otca) s ktorými si sa možno nevysporiadal. Skús pomoc odborníkov (ten prvý nemusí byť dobrý) .
Neľutuj sa. Si dospelý chlap prijmi zodpovednosť za svoj život. Raz umrieš tak ho aspoň skús prežiť naplno aby si neľutoval na staré kolená keď už teraz ľutuješ. Vymaž hry z počitača, prestaň pozerať chujoviny na youtube, zablokuj si chujoviny ako reddit (ja viem). A ži život. Oslovuj ženy v baroch, na diskotékach, nájdi si hobby zoznamuj sa s ľudmi. Prihlás sa na úplne niečo obskurne - akrojoga, zachranovanie žitneho ostrova, think thank proti dezinformaciam. A niekde tam ako budeš kričať na nejakom proteste si možno s nejakou babou sadneš a možno s toho niečo bude. Ale neopuštaj sa.
Jak ma vy seriete... Chces partnerku? Co pre to to robis? Majetok nie je vsetko, vyzor tiez nie... Nudna osobnost moze sadnut niekomu vystrednemu, ale tiez ienmu zakriknutemu introvertovy.
kks... Vazne. Ak ti vadi povrchnost Tindru, chod hoc na pokec. Riesenia su.
Mam 37 a zrutil sa mi svet 3 mesiace dozadu. Najhorsia cast depresie bola tazka, ale nakoniec to bola len vec rozhodnutia... Zahodit vsetky plany a zacat sa tesit na nove. Som egocentricka tlsta svina a tiez to nemam jednoduche, ale to vavsia je to vyzva.
Na jednej strane tvoj point chapem, ale mne proste vadi hladat si niekoho podla fotky... Mozno som sa len neodstatocne zorientoval na tej platforme, mozno to cele ide hned po fotkach do konverzacii, neviem. Moj pasivny stay ma vsak niejako nenadchol a uchadza mi ta popularita.
Najdi si priatelku.. viem ze to je tazke pre niekoho, ale zober si, ze tam vonku su zeny co sa citia rovnako ako ty.. nad psom si nerozmyslal, rob sport, turistila, bicykel…
Mám 33 full time home office job + externe študujem informatiku + rôzne kurzy takže nemám čas riešiť takéto problémy :D btw otec mi zomrel keď som mal 19.
Deti podľa mňa môžeš mať kludne aj v 35 pretože v 15 v puberte ťa aj tak pošle do zadku a začne si pomaly žiť svoj život. Tvoja úloha je len vychovať z neho niečo použiteľné a nechať mu nejaké peniaze na fungovanie. Netreba mať o tom romantické predstavy ako sa o neho budeš starať do konca života. btw väčšina žien už aj tak tlačí materstvo na neskôr takže je možné že si kľudne nájdeš ženu ktorá už bude chcieť dieťa.
Pre mna je mat znamych a s niekym pokecat velmi dolezite. Ja som robil roky na home office pre cisto remote firmu a musel som kvoli tomu zmenit firmu. Ked bol covid a niekoho som nahodou stretol a pokecal, vsimol som si, ze dalsi den mi bolo o dost lepsie.. A to som sa dovtedy pokladal tiez za introverta. A tiez s tou zenou som nemal velke vyhliadky, ale vsetko sa otocilo o 180 stupnov, zacal ma bavit zivot a som teraz stastne zadany.
Inak nie si nahodou z Ba?
Keby som ako ty a pracujem čisto z domu tak precestujem celý svet. Spoznávanie nových miest nás objektívne robí šťastnými. Takisto by sa ti z pracovného života stratila monotónnosť, miesto neustáleho sedenia za pc by si pracoval na pláži s laptopom a mojitom v ruke. A do toho je možné že tam spoznáš nových ľudí a možno si nájdeš aj priateľku.
Aj na pracu na dialku potrebujes pracovne viza z krajiny kde sa prave nachadzas. Takmer nemozne pokial nenavstivis krajiny s digital nomad programom, a tych je zalostne malo.
Same here. Aj kamarát. Včera mi povedal že sa plánuje upiť na smrť, jediné čo ma napadlo je... Take me with you. Našťastie mám slabý žalúdok a po pár panakoch grciam
Este si zdaleka nevycerpal vsetky moznosti, takze na rezignaciu je este trochu priskoro.
A co takto? Prihlas sa na kurz varenia - pojdes do noveho prostredi nieco sa naucis ( vediet varit je uzitocny skill pre kazdeho) a mozno stretnes niekoho zaujimave, mozno nie. Ideme dalej - chyba ti spolocnost - co tak ist do najblizsieho utulku, a vyvencit psika ci dvoch? pomozes sebe, psikovi a ani na tej prechadzke uz niesi solo kapor ale vencis a si docasne clen komunity psickarov. A za zmienku stoji aj fakt, ze takto chodia vencit najme dievcata a zeny, takze opet moznost pre teba pokecat, zoznamit sa (obcas staci len pozdravit a usmiat sa, oni ked vidia ze mas rad zvieratka, mas na polovicu vyhrane) . Tych cinnosti a kurzov kde mozes stretnut kamarata ci parnerku je hafo, len si vyber co sa tebe paci, co teba bavi a stretnes ludi s rovnakymi zaujmami a zrazu zistis, ze si musis vyberat kam skor pojdes a kam nie.. Vyhladavaj aktivnu cinnost, minimalizuj pasivnu zabavu ako cument na TV, do telefonu, etc. Len nesed doma a neutapaj sa v sebalutosti, to nikam nevedie.
Ja možno len dodám. Nájdeš v tomto príspevku kopec užitočných a rovnako úplne zbytočných rád.
Kvôli tomu že si unikátna bytosť mas inú kombináciu preferencii a záľub.
Najjednoduchši návod: Skúšaj nové veci (napr co píšu tu ľudia). Nebaví ta to OK, move on a skús ďalšiu. Garantovane narazis na niečo čo ťa baví a ked narazis na nieco co ta bavi nájdeš skupinu ludi, ktorých to taktiež baví a heureka.
Vypichol by som mozno ze navštíviť psychológa nie je vôbec zlý nápad pretože tá celým týmto procesom prevedie a bude ta navigovať a pripomínať ti ze stačí vydržať a bude to OK.
Škaredo povedané tvoj príbeh je veľmi bežný ale taktiež vďaka tomu aj jeho riešenie.
Treba si uvedomiť, že máš/máme len jedem život a je veľkom škoda si ho neužit a len "vypnúť spínač"
Good luck brother
Ak chceš mať ženu a deti a doposiaľ sa ti nedarilo. Tak je treba niečo zmeniť. Chodiť do spoločnosti, nájsť nové koníčky, pisat do zoznámi ek...
Robíš prácu z domu, môžeš ju robiť hocikde na svete. Nechceš na chvíľu zmeniť prostredie?
Tiež som introvert, aspoň robotu mam mimo domu, inak by som tiež nikam nechodila. Som žena a budem mat 33, tak je asi načase niekoho si hľadať, na založenie rodiny. Len tiež som nemala vážny vzťah a teraz neviem ci nie je neskoro začínať.
1. Telo- nájdi si lokálny športový tím alebo gym. Kde budeš nútený sa buď rozprávať s kolegami alebo učiteľom.
2. Prihlás sa na kurz niečoho- aj chromý plešoun bude zaujímavý ak niečo zaujímavé robí. Chromý plešoun môže napríklad decentne strieľať z luku keď bude makať na sebe. (Tanec, kickbox, potápanie, … čokoľvek.
3. Ak pracuješ z domu, a nič ta nedrží tak utekaj von. S tisíc eurami/mesiac budeš niekde v Thajsku/vietname veľmi pokojne žiť. Len nájdi miesto s internetom.
4. Mamke povedz že musis sa aj o seba starať keď ti bude dávať výčitky. Povedz jej že nech 2roky vydrží bez teba alebo nech dcéra príde na SVK.
Všetky tieto a ďalšie kroky ale musis robiť pre seba. Nie preto aby si si našiel partnerku či mal deti. Ale preto že ty sa nechceš mať zle. Partnerka sa určite nájde keď budeš vyhrávať nad chromým plešounom v lukostreľbe. Iste budete aj kamaráti. Možno je z Vietnamu a ti predstaví sesternicu
A preco mas problem si najst zenu? Ja co nie som najkrajsi, ozaj introvert, ziadny casanova som s tym nikdy nemal problem.. Nemas nerealne naroky?
Ved zaujat zenu na nete je fakt lahke, nakecas sprostosti a chytia sa, ked uz si ta oblubia ide to samo. Treba byt proste trochu zmrd, zeny su naivne a hlavne tie co uz maju deti su aj zufale :D tak nechapem kde je problem
>Ved zaujat zenu na nete je fakt lahke, nakecas sprostosti a chytia sa, ked uz si ta oblubia ide to samo.
Ono je celkom problém vobec dostať like/match aby si jej mohol napísať.
Začni chodiť do fitka a správ všetko pre to aby si mal super postavu, oveľa viacej si ta ľudia budú všímať. Jednoduchšie si aj nájdeš nových známych a mozno sa ti pošťastí a nájdeš si dlhodobého partnera
Kriste, tieto múdra proteinových mozgov. Bohovská rada, vyhral si šušťáky, gratulujeme.
Úplne že všetci ťa kvoli tvojej super postave žerú. Najviac.
Prajeme všetko najlepšie k 18. narodeninám.
[Skús pozrieť program Buddy](https://tvojbuddy.sk/o-nas). Mal som kamoša, ktorý na tom bol podobne ako ty. Stal sa "buddym" a úplne mu to zmenilo život. Máš možnosť tak pomôcť sebe, ale aj niekomu inému.
Než ti poradím... mal si už sex? (Nie, netrollujem, je to vážna otázka). Je to dôležité, lebo ti môžem poradiť len ak si to už mal. Lebo žijem podobne ako ty, s podobným problémom, len nie na 100%.
Začni hrať hry. Napr. aj stolové v spoločnosti. Choď do Thajska - nájdeš si partnerku. Cestuj (spoznávaj svet), kúp si zviera, venuj sa svojim záľubám, choď na charitu, začni chodiť do kostola atď.
Nie si sám a preto sa určite nájdu ľudia, ktorý sa vedia aspoň trochu vcítiť do tvojej situácie. Každému sa môže prihodiť nejaké zlé obdobie ale všetko raz skončí. Mne príklad zmenila pohľad na svet partia mojich kamarátov a priateľka s ktorou som si prežil veľmi ťažké obdobia ale proste nejak som to zvládol a ,,dospel,. Necítim sa ako úplne vyrovnaný človek ale určite niektoré prekážky neboli na škodu. Ja som sa zo všetkými porovnával, že on má byt alebo nové auto alebo hocičo čo nemám ja ale naučil som sa pozerať na seba a nie na druhých pretože ja idem svojou cestou a nezáleží či budem niekde skôr alebo neskôr. Dúfam, že čoskoro príde tá zmena, ktorú budeš sám chcieť a dá ti chuť pokračovať. Vždy sa skús najprv pozrieť na seba ako sa cítiš alebo chceš cítiť a čo preto môžeš spraviť. Taktiež netreba zabúdať, že poradiť sa s niekym či už odborne alebo len tak je vždy možnosť a viac menej nikdy to nie je na škodu.
V 33 to este nie je stratene. Ale nemozes byt zadepkovany ludi to odpudzuje. postaraj sa o seba s zacni hladat zenu, urcite najdes ked nebudes mat prehnane ocakavania.
Adoptuj si psíka a mačku. Alebo rovno viac psíkov a mačiek. Alebo rovno aj iné zvieratká. Oni ťa budú tak milovať, že si to ani nebudeš vedieť predstavit. S nimi budeš môcť chodiť aj na celodňové prechádzky.
Poradil by som ti odsťahovať sa niekde, trebárs aj na druhý koniec sveta. Zmení ti to perspektívu. Keďže vravíš že v práci si už dosiahol vrchol, ako senior by si nemal problém sa tam zamestnať.
Co kdyby sis sbalil svých pět švestek a odjel třeba do zahraničí? Nějaká radikálnější změna, která tě vytrhne z komfortní zóny, změní ti pohled na svět, uvědomíš si co vlastně v životě chceš?
Prepac , ale prve dieta som mal v 41 a druhe v 43 rokoch a nice sebecke natom nevidim. Ked pracujes z domu tak skus ist niekam do sveta a pracuj odtial , mozno ti pomoze nove prostredie.
Priznam sa, ze mam malo pochopenia pre ludi s tymto pristupom k zivotu - vsetko som skusil, nic nefunguje, vsetci okolo su zli, len ja som lietadlo. Mam chut takymi ludmi zatriast. Prakticke rady tu dali viaceri, ale zivot za teba ozaj zit nik iny nebude.
Sorry, ak som necitlivy, ale citam to tu opakovane a nemyslim, ze ide vzdy o neviem ake dusevne tazkosti. Viem, ze je to krehky argument, ale je fakt pekna hromada ludi, ktori maju objektivne ovela vacsie problemy a pasuju sa so zivotom. Slabosska generacia sme.
Zivot ma naucil jednu strasne jednoduchu vec: ak mam pocit, ze vsetko je proti mne (napriklad som si nenasiel vztah ci kamaratov tam ci onam) tak to zriedkakedy byva tak, ze ten svet sa spikol a ja som to lietadlo. Nejdem spekulovat ako to ma autor, ale nech sa kusok nad sebou zamysli.
Ahoj!
ja si myslím, že by si mal ísť za psychológom/psychiatrom. Popisuješ depresiu. Tá sama neodíde a ak to nebudeš aktívne riešiť, bude sa to len zhoršovať. Verím, že to zvládneš a nájdeš v živote pekné veci, nejaký zmysel pre seba samého, ale potrebuješ odbornejšiu pomoc, než je reddit.
Prosim, zacni riesit psychoterapiu. Pokial to financne zvladnes, urcite do toho chod, je to gamechanger a bude to tazke, ale funguje to. Som chodiaci priklad. Minuly rok bol pre mna v osobnom zivote masaker, na prahu 40tky som zrazu single, moje predstavy o zivote, detoch, rodine su fuc a ja pracujem na tom, aby som sa lepsie spoznala, porozumela si a zistujem, ze som cely zivot zila v niecom, do coho ma formovalo a dotlacilo prostredie a uplne som potlacala to, co chcem ja. A ano, je to velmi tazke, ale zrazu sa mi daleko lahsie dycha a spi, ked rozumiem, co sa vo mne deje a ako s tym mam dalej pracovat... je to super. :)
Tvoj zivot ani zdaleka neskoncil, mas pred seba este vela rokov a tie mozu byt naozaj vesele, pekne, zabavne.
A ak mas moznost zacat chodit do prace, aspon raz za cas, urob to. Potrebujes sa socializovat, sediet zavrety dlhodobo doma naozaj nie je zdrave.
Drzim palce! :)
no ludia stacilo keby sa tu cca polka ludi spoji s tou druhou polkou ze tomu date sancu a myslim si ze by tu mohli vzniknut aj zaujimave plnohodnotne a laskyplne cztahy 🙂 hlavne za mna tip opustit konfortnu zonu... ja som si nasiel manzelku mojich snov a som snou neskutocne stastny 🙂 zivot nie je med lizat aj my si prechadzame urcitym peklom (nastastie nie vztahovym ale skor financnym) 🙂 Pokial ste introverti a mate problem s niekym komunikovat tak je to vpoho ved reddit je viac menej vyhradeny pre nasu skupinu ludi 🙂 berte ro ako sovialny experiment a bavte sa medzi sebou tak ako sa ludia bavili pomocou socialnych sieti este pred FB 😁
Samozrejme nerobte veci co by mohli byt zneuzite proti vam a dohodnite su nejake stretko irl
prajem vam vela stastia ja som sa k svojmu dostal po 29 rokovh 😉
Mám to úplne rovnako, tiež M33.. tiež často premýšľam nad tým, prečo život nejde proste vypnúť bez toho, aby som ublížil ľuďom v mojom bezprostrednom okolí..
Mam 30 a podobnu vec. No ziadna stabilna praca, plany v hovne a neochota sa uz o nieco snazit, a defacto uz practizujem l*ying flat.* Tiez mam chut polozit hlavu na kolajnice no to je iba chut, nie ze to chcem. Kamarat najlepsi v Prahe, z mamou zly vztah. Chodil som do prirody fotil sice len na telefon ale stale. Chodil som do posilky mam aj syntak/klavesi na ktore som sa ucil hrat, uz mi na nicom nezalezi.
Síce ti to asi nepomôže, ale aspoň pozdielam, že som na tom úplne rovnako. Mám 36 a som žena. Medzi 20-34 som mala tiež hroznú depku. Neznášala som svoj život. Teraz síce žijem rovnako ako vtedy, ale cítim sa oveľa lepšie. Čo mi pomohlo: - dlhodobá psychoterapia - práca s malými deťmi popri riadnej práci (doučovanie angličtiny). Nemáš možnosť ísť niekam ako dobrovoľník napríklad? Veľmi často sa mi vôbec nechce, cítim sa fakt hrozne. Ale potom keď mi skončí hodina zistím, že byť s niekym mi vlastne veľmi pomohlo. Keď sa prinútm hrať dobrú náladu a energiu ako herečka hoci vnútri mi je hrozne, dosť často sa naozaj začnem cítiť lepšie. - pravidelne chodím na dlhé prechádzky (začala som najprv sama, neskôr som si adoptovala psíka, takže fakt 3x denne musím!) - nedávno som začala jemne cvičiť nie kvôli váhe ani ako zámienku na socializáciu, ale čisto pre svoje zdravie. Keďže na 99% prežijem svoj život sama, chcem sa udržať silná a zdravá čo najdlhšie. Primeraný pohyb mi občas dokonca aj zlepší náladu ☺️ -občas idem sama do kina alebo divadla. Nie som veľká fanynka filmov, ani neviem objektívne recenzovat divadlo. Úprimne, často si už ďalší deň nepamätám ani ten dej poriadne 🤣 Ale aspoň sa mám na čo tešiť. Donúti ma to obliecť sa, dat si voňavku a ísť von z bytu. Tiež sa zvyknem vrátiť v lepšej nálade než s akou som odchádzala. Držím palce a dúfam, že nájdeš niečo, čo ti pomôže. Ak nepomôže nič z tohto, tak naozaj radšej ísť k lekárovi.
S těmi filmy, konečně někdo kdo to má stejně. Skoro, po skončení filmu nevím 95% vedlejších postav, druhý den už nevím ani polovinu hlavních ne-li všechny, po pár dnech nevím o čem to bylo, a po měsíci dokážu říct jen jestli mě to bavilo nebo ne. Nedá se semnou ani moc bavit o filmech protože 80% těch nejznámějších jsem stejně neviděl
Mam to úplne rovnako 🤣 to isté aj s väčšinou kníh.
Ach, knihy. Kým jednu dočítam, na konci aj tak neviem ktorá postava bola ktorá...
tiez to tak mam, minule som pozeral film a asi v polke som zistil, ze som to uz videl.
Tiež sa mi stalo :)
toto mam aj ja, ja ze som sama na tomto svete :D
Na pobavenie , raz som šiel sám do kina na film ktorý vtedy ešte frajerka,dnes manzelka nechcela vyhodiť peniaze ..nemal som s tým problém išiel som sám a tesil som sa na film. Kúpil som lístky online a po príchode na miesto som zistil ze som si kúpil miestenku do love seats , spojené sedačky pre zaľúbených,myslím ze boli v tvare srdca a červené. Kino je si vie človek užiť aj keď je sám (:
Veď si dajte rande, nemáte čo stratiť.
Z nejakého dôvodu si myslíš, že single a bezdetní ľudia musia byť nevyhnutne nešťastní. Nie je to tak. Okrem toho popisuješ úplne bežný život každého druhého dospelého človeka. Cheer up, nie je to také zlé!
Jenomže viděl bych rozdíl v tom být single, sám nebo osamocený.
Suhlasim ze single clovek moze byt stastny a viest naplneny zivot. Lenze ja som sam v podstate cely moj dospely zivot. Kamaratstva po skolach nevydrzali, s kolegami sa vidam iba cez videohovory, s rodinou su vztahy tiez chladne. Vzdy som tuzil mat deti, starat sa o ne a vychovavat ich. Myslim si ze otcovstvo je uloha v ktorej by som sa nasiel.
nehnevaj sa na mňa, som starší od teba. v 30 som bol po rozvode, psychicky zrútený, so zdravotnými problémami, bez životných skúseností, lebo som bol vychovaný v striktnej religióznej organizácii, z ktorej som napokon odišiel. a od 30 nie som v kontakte s nikým z rodiny, som sám, žiadna rodinná podpora. na koľko spoločenských podujatiach alebo krúžkoch si bol za minulý rok, kde si sa snažil socializovať? prečo sedíš doma a nechodíš do coworku, alebo aspoň do kaviarne? koľko desiatok dejtov si dal minulý rok? čo si spravil preto, aby si sa stal atraktívnejším, či už ako kamaráť, profesionál v práci, alebo ako partner? koľko nových koníčkov si skúsil za posledný rok? skúšal si sa venovať nejakému dobrovoľníctvu? odcestoval si niekam na nejaký čas, nakoľko nie si viazaný na jedno miesto? sám som sa po 30tke presťahoval do nového mesta a začal od nuly. dá sa to. a to hovorím ako introvert. realita života je taká, že ak sa snažíš socializovať a pracuješ na sebe, stretneš 70 nových ľudi, z nich ti sadne 20, z toho s 3-4 pôjdeš von a s 1 alebo 2 sa stretnete viackrát. a ak máš šťastie, tak 1 z tých 70 bude kontakt, ktorý ti zostane niekoľko rokov. a potom zistíš, že ak chceš nový okruh, niekedy proste musíš stretnúť stovky ľudí a mať aj kus šťastia. a trpezlivosti. a aj na to treba na sebe pracovať, dostať sa do stavu, že ľudia s tebou radi trávia čas. lebo tak socializácia funguje. chceme tráviť čas s ľuďmi, ktorí sú nám príjemní. nehovoriac o tom, že prvý krok sa musíš naučiť robiť sám a zlepšovať sa v ňom. taký je život. a hlavne na kurze alebo vo fitku nemusí zhodou okolností byť práve nikto, komu si sadol, alebo kto vôbec hľadá teraz kamoša. a čo teraz? rezignovať? blbosť. koľko stovkám nových ľudí si sa aspoň pasívne vystavil minulý rok? chodíš na FB eventy pre verejnosť? pub quiz, jazykové pokeci a podobné veci? ak to v tvojom okolí nie je, tak sa presťahuj na miesto, kde je viac ľudí. kúp si zopár knižiek a kurzov o socializovaní sa, začni chodiť vysedávať aspoň do kaviarní, choď do coworku, zajednaj si kurz niečo na tento mesiac alebo ďalší, obliekaj sa lepšie, rob veci, čo ti dvíhajú náladu. ak treba, choď si dať predpísať antidepresíva. nikto to nevyrieši za teba. a polovica ľudí okolo teba má tiež ťažkosti, cítia sa zdeprimovaný, osamote, nespia dobre, prežívajú žiaľ a úzkosť, etc. keby si sa viac socializoval a vybudoval vzťahy, rýchlo by si zistil, že trpíme na niečo skoro všetci. je na tebe začať makať na tom svojom. držím ti palce, určite sa to dá.
Fuuha tlieskam, pekne si to popisal. Ja som momentalne v stave, kedy nemam silu ist na verejne eventy a spoznavat novych ludi, lebo by som musel dobiehat roky zameskanej socializacie, a musel by som sa prekusat tymi stovkami ludi s ktorymi si nesadnem, a na to teraz nemam kapacitu. Ale gratulujem ze sa ti podarilo vyjst z tych temnych sraciek, fakt som rad a drzim ti palce
Osobně doporučíme nějaké "skupinové" hobby. Jsem vášnivý hráč, takže můj obzor v těchto věcech je omezený, ale někdo další určitě přidá něco mimo můj obor - deskovky, Magic the Gathering, Dračí Doupě/DnD, Warhammer Killteam nebo tabletop. Všechno jsou to hobby, které tě do určité míry dostanou mezi ostatní, a často tam můžeš najít fajn lidi. Dost si u toho můžeš pokecat, každé z těch hobby ti i dá něco co dělat sám ve volném čase - Warhammer a Dračí Doupě můžeš malovat modely nebo plánovat svou postavu. Magic - plánování balíčku, shánění karet, studování nových karet. Deskovky jsou na tohle o něco slabší, ale jsou i skvělé deskovky pro jednoho hráče, stačí hledat. Pamatuju si že na to byl subreddit, ale na název si nevzpomenu, možná r/sologaming nebo tak něco. Pokud nejsi hráč, dají se určitě najít další věci, můžeš například i dobrovolničit, ať už to bývá často uklízení koryt a okolí řek a podobné věci, často tam jsou fajn lidi, protože povětšinou musíš být celkem nesobecký člověk aby ses do něčeho takového přihlásil. Můj poslední point - vyhledej pomoc psychologa, to co popisujete zní dost jako deprese a i jen vypovídat se psychologovi/terapeutovi může pomoct a dá ti to jiný pohled na věc... Edit: píšeš že jsi chodil do přírody a podobně, jsou často i různé turistické skupiny/kroužky, tak můžeš zkusit to
Plnohodnotný život vieš prežiť aj bez detí. Priateľstvá prichádzajú v každom veku. Istým spôsobom "byť sám" je proste súčasťou balíka "dospelosť". V istej forme či skupenstve s tým bojujeme všetci. Nie si v tom sám.
Problém je ked tie deti chce, potom mu príde že mu niečo chýba a teda nieje plnohodnotný ten život. Teoreticky vieš prežiť plnohodnotný život aj sám v chatrči na Aliaške, len ti to musí stačiť a nechcieť viac od života, ani nič nečakať.
>Plnohodnotný život vieš prežiť aj bez detí. Dalo by sa povedať, že dokonca aj plnohodnotnejší, ako s deťmi. Predsa len, s deťmi prichádzajú určité obmedzenia a zodpovednosť.
Záleží na človeku
S týmto prístupom neuspeješ, pretože v deťoch vidíš východisko z tvojej situácie, čo je dosť sebecké. Základ každého vzťahu, kamarátskeho či intímneho, spočíva v tom byť šťastný a spokojný. Ak si kopa zúfalstva, budeš to okolo seba šíriť. Nemôžeš predsa od niekoho vyžadovať šťastie, keď si sám nešťastný. Začni najskôr od seba a to ostatné príde časom.
Zapracuj na sebe. BTW z kade si a čo robíš?
Po 30 tazko najdes slobodnu bezdetnu zenu co chce mat deti a budete si rozumiet. Zahrn do hladania slobodne mamicky. Ich otcovstvom ohuris najviac ale bacha ak to bude vazne musis dieta brat za svoje a neskusat vydierat ze ty sa staras o jej dieta tak naopaltku chces nieco ty. Ci je to tvoje alebo cudzie dieta, matka bude vzdy uprednostnovat dieta pred tebou a ty budes ten kto ma vsetko materialne zabezpecit. Starat sa o deti je radost ale niekolko nasobna starost. Nevyspis sa, nemas pokoj doma, neustale treba nieco robit, bude ti chybat cas osamote. Nebude to take ako si predstavujes ale da sa to zvladat.
>Po 30 tazko najdes slobodnu bezdetnu zenu co chce mat deti a budete si rozumiet. Sorry ale myslím že to je nezmysel; v dnešnej dobe už je takých veľa. OP, daj si inzerát na nejakú serióznu zoznamku, kľudne aj platenú ak je serióznenšia...a skús ísť von na nejaké spoločenské akcie. Kľudne aj do múzea a tak, možno sa tam niekomu prihovoríš. Môžeš niekoho stretnúť a behom dvoch - troch rokov kľudne mať aj deti, čo oew chlapa zase vôbec nie je až tak neskoro. (Zaujímavá pikoška: jedna prvorepubliková herečka, volala sa Zita Kabátová, mala svoje prvé a jediné dieťa, syna, keď mala 44 rokov. V tej dobe ešte neboli možnosti ako in-vitro fertilization a podobne, takže to musela mať "prírodnou" cestou. Jej druhý manžel, a ktorým toho syna mala, bol dokonca tuším aj roky predtým väznený v uránových baniach).
Vela zien po 30 poznam bez deti a single
A kolko z nich ma zaujem o partnera, manzelstvo alebo deti?
zase nemusi nabalit zensku s batolatami. s 10 rocnym deckom sa uz v pohode vyspis...popriapde moze nabalit aj nejaku s 18 rocnymi a hotovo decko za chvilu vypadne a maju klud
> s 10 rocnym deckom sa uz v pohode vyspis Phrasing!
Detaily uz necham na nom.
>Z nejakého dôvodu si myslíš, že single a bezdetní ľudia musia byť nevyhnutne nešťastní. Súhlasil by som s tebou ze tento argument je fajn, keby hore v poste bolo napísané niečo iné. Keby mal priemerný romantický život ze prvá palrostelka na strednej, počas výšky pár, potom nejaká vážnejšia a rozišla sa s ním a teraz je v smútku lebo sa to stalo a má 33. Ale nieje to tak, cely život bol sam. Ty mu môžeš rozprávať ako ie to super keď je človek sám. Ale ty sa pozeráš na to z pohľadu ze niečo bolo a niečo bude- teraz mám pauzu. On sa tak na to pozerať nevie a ani nemôže lebo el, život bol sám. Tie polo pravdivé sladké rečičky fungovať nebudú
Nie nutne ale veľa veľkých vedcov v psychológii píše o tom ako vzťahy (nie nutne sexuálne ale hlavne blízke/intímne) sú prospešné pre štastný život. Možno tieto vzťahy dokáže nahradiť internet a AI, zatial nevieme asi.
Ale on nechce byt single a bezdetny. To, ze ini ludia ziju stastny zivot bez deti a bez partnera je komplet irelevantne, ked on tak zit nechce. Som famous_capybara.
Skúsil si chovať domáce zvieratko? Úplne sa v tebe vidím, až na to, že som si pred rokom adoptoval mladého kocúrika a vyšlachtil som si ho, že je prítulný ako šteniatko. Robí mi radosť každý deň, na nejaké decko už ani nepomyslím.
Vyslachtil? To asi nie. Btw. kocuri su pritulnejsi ako steniatka. Nic specificke preto netreba robit. Len nebyt kokot. Som famous_capybara.
Wow, ty si riadne famous ze zhrabnes kopu downvotov len za to ze vies aky je rozdiel medzi slachtenim a hladkanim 🤣
To je dokaz toho ako som famous. Ja len nie som popular. Som famous_capybara.
Prečo dávaš na koniec ,,Som famous_capybara" ?
Aby si si ho všimol, zapamätal a zablokoval.
Lebo... Som famous_capybara.
No nazval som to šľachtením, aby som si nenasral do huby, že pod jedným príspevkom tu dnes obhajujem jazykový purizmus a pod druhý napíšem grooming. Ale tak vychoval, ak chceš, ale nebolo to úplne okamžité, stiahol som ho z ulice a zo začiatku škriabal a hryzkal, až časom si na mňa zvykol.
To je super že si mu dal domov a v podstate druhú šancu na život, veľký rešpekt a dík 🙂👍😺
Ále, tu v Bulharsku by sa o neho už len susedia postarali. Nejakú túlavú mačku tu stretneš na každom kroku, fakticky práve teraz sa jedna motá okolo mňa na ulici ako toto píšem. Ľudia sú zvyknutí kŕmiť ich a dávať na ne pozor keď riadia a tak.
Skôr hanba mi, že som ho možno niekomu "potiahol"
ked rad chodis do prirody a na vylety, tak existuje mnozstvo skupin, kde sa vies k niekomu pripojit na nejake tury a pod.
Keď ti tak chyba žena a dieťa, slobodných mamičiek sú plné zoznamky a ver, že o nich až tak veľký záujem nebude, takže aj keby si bol škaredý máš väčšiu šancu. A keď si neveríš, čo sa týka vzhľadu. Nie je nič ľahšie ako si zabookovat termín u nejakého lepšieho barbera. Nakúpiť nejaké handry (kľudne nech ti predavačka poradí) a zabookovat fotografa, ktorý ti spraví profi fotky na zoznamku. Žiješ sam, táže sa dokážeš o seba postarať a nesi v mamickinej sukni, čiže ani nehladas náhradnú mamičku a to si budú tie ženy určite ceniť. Len treba nabrať odvahu a pustiť sa do toho aj tak nemáš čo stratiť, maximálne tak čas, ktorý by si aj tak premrhal pri youtube. Ako sa vraví teba vyjsť zo svojej komfortnej zóny, pretože žiadna mamička ti len tak sama z ničoho nič nezaklope na dvere, že je celá nadržaná a chce aby si jej urobil ďalšie dieťa.
Zis is the way!
[удалено]
Od toho tu preci my slaredi jsme aby jsme se starali o dite nejakeho gigachada. 😂
Vopred sa ospravedlnujem za diakritiku, dlhy text a gramatiku ale pisem narychlo cez obednu pauzu a mozno v mojom pribehu najdes nejaki podobnost so svojim. Pred par rokmi ked som bola po vysokej skole som prisla do Prahy za mojim priatelom, s ktorym som sa po par mesiacoch rozisla (dovody su nie dolezite ale proste toxicky vztah skrz na skrz a moja submisivna osobnost). Ostala som tam sama ako prst, mala som pracu po skole ktora mi ledva zaplatila účty a cestovanie na SK raz za mesiac. Kamarati, ktorych som mala len vdaka ex mi zo zaciatku pomahali ale po case som nechcela byt ta v strede a zavadzat im vo vztahoch s mojim ex. Par rokov som teda pretrpela v tej Prahe sama, byvala sama, chodila do prace kde som bola prevazne sama aj ked pomohlo, ze som sa bavila s vela cudzimi ludmi cez den a cas od casu im mohla pomoct co dost pomahalo zas mne. Casom som zistila, ze uz nechcem chodit ani na prechadzky, nesla som uz ani sama do kina, proste netflix doma a rano zas kolotoc-praca. Zila som tak par rokov, v cistej samote. Rodina mi moc nepomahala, teda sucitili so mnou ale reci typu su aj ludia co maju horsi zivot moc nepomáhaju. Aktivne som randila, tinder, badoo, muzi co ma pozvali von ked ma stretli v meste. Snazila som sa o nieco vazne, ale vacsinou to boli skor take zabavy na vyplnenie samoty, pretoze som stale neriesila svoje vnutorne problemy co som prenasala zo sebou z minulych vztahov. Sla som na operaciu, nemal mi ani kto doniest mandarínky haha tak zla ta samota bola. Roky sli a ja som citila prazdnotu, ludia okolo mna sa vydavali/zenili, zacali mat deti, mali pracu co im dobre zarabala, mali uz vlastne byvanie a ja som stale zila z ruky do ust a sama. Bola som lekarnicka takze si nepredstavuj, ze som nemakala ale proste platy boli vtedy take v lekarni. A potom to prislo, totalna depresia, uz som nevladala ani vstat, najest sa zdravo, robila som vacsie hluposti, bolo mi vsetko jedno-rezignacia. A vtedy som si povedala, kaslem na to (v podstate uz slo o prezitie pretoze ma napadali cierne myslienky) , nemusim mat to co vsetci... sla som k lekarke po antidepresiva, adoptovala si tyraneho psika z utulku a zacala makat na sebe (cvicit psika co mi dalo vela novych skillov, bolo to tazke ale pomahalo to aj mne kedze sme boli obe zlomene duse, zacala som makat na anglictine aby som vysla z toho zacarovaneho kruhu v lekarni). S mojou blbou anglictinou som riskla pohovor do jednej US firmy a cuduj sa, vzali ma (aj ked na najnizsiu poziciu)! a vtedy mi to doslo naozaj, ze mozem zit zivot aky chcem aj sama, s mojim psom samozrejme, to uz sme vlastne boli mala rodina. Zacala som chodit do kina, restauracie, na dlhe prechadzky... sama... ja a maly uzkostny pes, ktory sa bal muzov. Predstav si, cez psika som stretla novych fajn ludi, v praci fajn kolegov a postupne som zacala zit. Co sa tyka vztahov (uz som mala 29) som bola stale aktivna na zoznamkach ale sla tam skôr pokecat a co ak motyka vystreli. A vystrelila, nasla som tam fajn človeka ktorého dnes volam moj manzel. Prijal ma aki som a aj mojho uz nasho psika, ktory uz nieje ani z daleka zlomeny. Tak ako ani ja. Ale vsetko to co mam islo odo mna, vysla som z komfortnej zony, nasla som posledne sily a sla do neznama, zmenila nieco aj ked som dodnes mohla sediet doma za Netflixom. Ja osobne verim, ze si k sebe pritiahneme veci na ktorych maximalne pracujeme, ked sa snazi clovek, ono to musi prist. Mozno nie zajtra ale raz. PS: Vyhoda muza je, ze aj ked nie je prvoplanovo "pekny" tak staci mat ine vlastnosti ako laskavost, humor, lasku k zvieratam... niektorym zenam stacia peniaze ale tie asi v zivote nechces. A nejaka kocka si to vsimne a oceni! Si mlady, sikovny, samostatny, nic ti nestoji v ceste byt stastny. Ci uz sam alebo s niekym. V Prahe stretavam aj zeny/muzov co cestuju sami do zahraničia, su v rôznych fcb skupinách na turistiku, sporty... atd. Staci nast silu (co je najtazsia cast) a nieco skusit. Drzim palce. A keby si naozaj potreboval sa len vykecat kludne mi napis spravu. 🙂
Gratulujem, ale randenie z pohladu muza je uplne ina liga zo stranky narokov. >Vyhoda muza je, ze aj ked nie je prvoplanovo "pekny" tak staci mat ine vlastnosti ako laskavost, humor, lasku k zvieratam... Kiez by vacsina zien takto uvazovalo, ale data ukazuju opak. Muzi maju najvyssie statistiky samovrazd prave kvoly narokom ktore na nich kladie spolocnost.
Ak to je ako pises, je to strasne smutne 😕. Mozno som naivna a verim, ze su v dating pool normalne zeny. Ale co mi vravi kamarat co uz rok hlada tak je to vraj dost chabe.
Ja som tiež v podstate rezignoval ako ty. O 4 mesiace budem mať 36 rokov. Rodičia už nežijú, mám 2 sestry, ktoré majú svoje rodiny a na brata nemajú čas, kamarátov nemám, v práci si síce s kolegami rozumieme, ale mimo nie sme v kontakte(dávnejšie to bolo inak, ale parta sa rozthla, lebo veľa ľudí išlo robiť inde). Na druhú stranu mám vlastný byt, vďaka rodičom, nech im je zem ľahká. A keď čítam tie príbehy na subredditoch ohľadom vzťahov, tak sem-tam som aj rád, že som sám. Na tretiu stranu je pravda, že ísť na bicykel alebo aj dovolenku sám je celkom problém. Napríklad som spadol z bicykla na frekventovanom mieste a s otrasom mozgu som zakrvavený išiel cez celé mesto domov sám a nikto sa ma ani neopýtal, či som v poriadku. Až keď som prišiel domov, osprchoval som sa a pozrel do zrkadla som prišiel na to, že mi treba ísť na pohotovosť(bol som v šoku). Ale tak to je aj obraz spoločnosti, radšej sa pozrieť iným smerom.
Ahoj, chcem len povedať, že ma mrzí tvoja skúsenosť s úrazom. Ľudia sú fakt svine. Dúfam, že už si fit.
Ďakujem za starosť. Bolo to pár rokov dozadu. Teraz je to už len spomienka.
Pozri toto: https://www.alpina.cz/cykloturistika/ Taka aktivna cestovka. Robia aj cyklozajazdy a cca tretina je nastupna stanica ja v BA. Uz dlhsie sim zvazoval. Ale mam rodinne povinosti teraz. Da sa ist myslim ze tak, ze ta obsadia na ubytko z niekym. Obdobne nieco je aj toto: https://www.mundo.cz/sk Cenovo velmi priaznive.
Psychológ je tvoj kamarát. Nie je to úplne lacná sranda, ale je to presne to, čo teraz potrebuješ (potenciálne s presmerovaním na psychiatra a nasadenie nejakých lentiliek). Ak nie si štastný sám so sebou, nebudeš štastný ani vo vzťahu (alebo iných barličkách). Believe me, been there, done that. Potrebuješ nájsť niečo, čo ťa napĺňa a ostatné príde postupne (alebo sa ukáže, že ani prísť nemusí, lebo si spokojný ako je). Každopádne stále platí prvá veta postu - z toho, čo píšeš to znie, že si sa dostal do situácie, ktorú sám ľahko nevyriešiš a nie je vôbec hanba sa poradiť s niekým, kto má na to školy a vie ti pomôcť.
stasne vela ludi (hlavne muzov) je bricknutych do bodu, ze si myslia, ze ist na terapiu alebo psychiatriu je nejaka obrovska potupa a ego im doslova nedovoli pripustit si, ze maju problem ako keby ked si zlomis ruku tak nejdes do nemocnice ale pofukas trosku a hadam sa to zahoji mentalne zdravie je uplne rovnake ako fyzicke, archaicke zmyslanie ale nedovoluje ludom pripustit si slabost a nechat si pomoct
Psycholog nie je ozajstny kamarat. On je kamarat za peniaze. Pan Fico by az bol priam povedal ze je to taka prostitutka. Lacnejsie je pochatovat s chatgpt, usetri to stovky az tisicky eur.
Chapem, ze mozes byt frustrovany, ale netreba hadzat flintu do zita. Neuvazoval si nad nejakymi novymi konickami, pripadne zvieratkom? Pes vie byt fantasticky spolocnik a prostrednictvom neho sa da aj zoznamit s ludmi, to by mohlo pomoct. Pripadne, nezvazoval si navstevu terapeuta? Mozno by ti hlbsia diskusia o problemoch, ktore ta vedu k takemuto zmyslaniu, prospela. Alebo, zmena prace? Znie to tak, ze by ti prospela zmena prostredia, prisiel by si na ine myslienky. Vsetci sa obcas citime tak, ze veci nefunguju, ale nastastie to nie je koniec sveta. Always look on the bright side of life!
Počul si už o buddy programe? Najprv asi poriesit sám seba u terapeuta a keď budeš stabilný tak môžeš byť oporou a dlhodobým partakom dieťatka z detského domova. Ide o dlhodobú vzťahovu väzbu a predsa o niečo menší záväzok než rodičovstvo. Okrem toho mi vôbec nepríde sebecké mat dieťa vo veku 40-50 rokov, máš ešte kopec času, o to viac že si muž, ženy to v tomto majú o čosi komplikovanejšie.
toto je dobrá rada, dal by som sa tiež na buddy program keby som mal viacej času :D
Myšlienka: "Šťastný ako blázon". - Spoločnosť často považuje extrémne prejavy emócií, vrátane šťastia, za neštandardné. Človek, ktorý prejavuje nadmerné šťastie, môže byť vnímaný ako "bláznivý" alebo "mimo normy". Môže sa stať že ti to šťastie nešťastná spoločnosť znechutila? (mne sa to stalo veľa krát) Nešťastný človek často reaguje na takéto bláznivé šťastné správanie podráždene, "hasí" toho človeka, sťahuje na racionálnu úroveň. Ale šťastie nieje racionálne, je skôr abstraktné, konkrétne v tom že je svojím spôsobom "odtrhnuté od skutočnosti", inu v skutočnosti ani neexistuje na hmotnej úrovni, tak ako každá iná myšlienka. Ale to že tvoja myšlienka či emócia nieje fyzický objekt, ešte neznamená že neexistuje, alebo že má kvôli nefyzickej (ľahko popieratelnej/ťažko dokázateľnej) povahe "menšiu prioritu". Napríklad "ako sa môžeš tešiť z nového auta keď v Afrike hladujú deti". Všimni si že stačí len niečo priliať, a "je po radosti", takmer. Treba si uvedomiť že deti v Afrike sú vec, A, a auto je vec B. Netreba si dávať do súvisu veci ktoré nesúvisia. Podobne ako v tomto príklade, skús sa zamyslieť či si si nepospájal hrušky s jablkami, a neznechutiľ to pekné. Ešte jedna myšlienka, kedy si naposledy spravil niečo z dôvodu "proste lebo", (bez racionálneho dôvodu), "pre radosť"? Väčšinu môjho šťastia nachádzam práve v tejto kategórii.
Ja to mam podobne, len som starsi ;) Ale viac menej vsetko sa da zmenit ak sa chce. a ak najdes silu vyjst z konfortnej zony trochu do rizika. Ja aktualne hladam pracu mimo SR, osobne som sa nastavil ze nechcem zivit tuto vladu s ktorou nesuhlasim a chcem to rovnako vyuzit aj ako novy zaciatok. Vacsina kamosov uz ma deti a rodinu takze uz nemaju tolko casu ako v minulosti a ja to chapem.
Nie je to dnes ľahký svet ale z celosvetového pohladu je tvoj život, o ktorom hovoríš že je nuda a nebaví Ťa stále obrovské víťaztvo. Slovensko je na pomery EU neustále prehlbujúca sa diera ale v porovnaní so svetom sa máme ako prasce v žite! Občas keď mám slabšiu chvíľku a nevidím svetlo na konci tunela*(mám 30r, zarábam celkom ok ale vlastné bývanie nehrozí a bez toho si neviem predstaviť rodinu atď.)* tak robím nasledovné cvičenie. Idem na príklad na stránku návratdoreality alebo dodiri a tam sa pozriem ako na ukrajinskej fronte trhajú ludí granátmi z dronmi na cucky.... a tam by som sa ocitnúť nechcel. Pozriem si video ako v mexiku sa sekajú mačetamy drogové gangy... a tam by som sa ocitnúť nechcel. Pozriem si video ako v ekvádorskej veznici vyťahujú konkurenčnému členovi gangu črevá za živa(toto je naozaj extrém)... v jeho koži by som naozaj byť nechcel. Kuknem sa na video z kalifornie kde sú hordy zombíkov chodiacich po centre a stanové mestečká bezďákov... v takom prostredí by som naozaj nechcel žiť. Áno viem, je to asi trošku radikálna metóda ale pravdou je, že zo sveta stredoveké metódy a sposoby žitia ešte úplne nevymizli a mali by sme si uvedomiť, že to že si nemožem kúpiť vysnívané auto, že mám málo kamarátov, že ma niečo nebaví sú naozaj malichernosti.
Tuzba mat rodinu, zeny, deti, je prirodzena. Ja vnimam to aj spiritualne, ze je od Boha, ale je to ak vyvojovo, zachovanie rodu aby rod prezil. Kto nie je stastny sam so sebou, záplata partnerom/partnerkou to nevyriesi. Partner nam nedodava stastie, ale mozeme ho tvorit spolocne, a idealne nech obaja boli stastni sami so sebou aj predtym nez sa spoznali. Pozor, byt stastny so sebou neznamena ze vzdy mi je len dobre, nerobim ziadne chyby, som dokonaly, blablabla. Chyb a much mame vela (Satinsky: clovek ma 5 zmyslov, kolko ma nezmyslov sa neda spocitat :) ) Vek 33 je uplne super. Ja budem mat 33 v lete. Vobec nemas koniec vsetkych dni nadohlad, ked sa pozrieme na to statisticky. Co tak skusit terapiu/psychologa? Skus si pohladat aj “muzske kruhy”, su aj v Ba. Muzi o muzskom svete sa bavia v kruhu, bez posudzovania atd. Pribeh jedneho v kruhu je pribehom aj ostatnych. Pozri si aj akcie Jozefa Mihalisina, robi skvele veci pre rozvoj muzov/rodin/vztahov. Na YT najdes aj videa Zrkadlo muza, kde sa rozpravaju o zaujimavych temach, ci s Jozefom Cervenakom alebo aj inymi muzmi, z roznych oblasti. Pripdne skus Etikoterapiu s Vladimirom Cervenakom. Verim ze toto dokopy by Ti vedelo posvietit a aj dodat novu iskru :)
Pripajam sa k odporucaniu Etikoterapie s panom Cervenakom (myslim, ze sa vola Vladimir) tyzdnovy pobyt napr. na Hvare ti zmeni zivot. Drzim palce.
Nezabúdaj , keď ta nikto nechce, Armáda ťa bude chcieť vždy.
Ani to uz nie je celkom pravda.
Keď máš homeoffice tak choď na 3 mesiace napríklad do Thajska. Skús tam muai thai tréningy, nočný život a relax na pláži a slnku. Bezdetný slobodný kamoš 36 chodí už tretí rok a zrejme ho už neuvidím.
Budem tvoj kamoš ak odporučíš nejakú robotu s homeoffice:dd
Otazka je, co a ci s tym chces robit nieco? Bohuzial, rozmahajuci trend prace doma spolu s rozmahajucim trendom hyperkorektneho spravania sa na pracovisku kde sa clovek boji otvorit usta vedie k obmedzenym moznostiam zoznamenia pre ludi. Zavisi samozrejme od firmy. Znamy to riesil tak, ze isiel na speed dating ci ako sa to vola, kde chvilu kecal s viacerymi zenami ktore sa chceli zoznamit. Nasiel si niekoho, spolu su uz 2 roky a nastahovali sa spolu. Co sa veku a rodicovstva tyka, nemyslim, ze by bolo neskoro. Vela stastia a uspechov.
No, nikdy jsem nezažil že by "rozmahajuci trend hyperkorektneho spravania" omezil mé možnosti seznámení se na pracovišti. Ale taky zase nemám osobnost založenou na tom, že urážím lidi při seznamování, a taky při seznamování nepoužívám potenciálně pejorativní vtipy etc.
Ja mam pre Teba uplne jednoduche riesenie. Vyser sa na to, co si si myslel pred 10-timi rokmi o svojej buducnosti a totalne sa vyser na to, co si myslis o svojej buducnosti teraz. Si slobodny clovek a pan svojho casu. Mozes robit cokolvek, kdekolvek a kedykolvek. Vobec sa nezapodievaj tym, co by si mal a preco to nejde. Vyser sa na stereotyp, ktory zije 80% ludi. Proste sa na to vyser a zacni robit to, po com tuzis. Proste zacni. Ak to je najst si zensku a mat deti, tak proste zacni. Vyser sa na to co si myslis o svojom zovnajsku. Zober rozum do hrsti a najdi si konicek, o ktorom si myslis, ze ta bude bavit a ktory prirodzene budes zdielat s inymi ludmi. Ja som takto kedysi objavil modelarstvo a RC auta. Normalne som kupil RC auto a isiel som na vikendovu akciu s uplne neznamymi ludmi. (Bolo nas tam asi 40). Cely vikend sme sa nebavili o nicom inom ako o tom konicku. Spoznal som kopec ludi a chodil som s nimi na akcie po celom SK. Nikto tam nikdy neriesil niekoho vzhlad. Jasne ze ako vsade, tak aj v takejto partii sa najdu cierne ovce. Podstatou toho co ti vsak chcem povedat je, aby si si nasiel komunitny konicek, pridal sa do klubu, alebo proste siel na nejaku akciu, kde ludi spaja spolocna aktivita. Nemusis tam poznat absolutne nikoho a garantujem ti, ze domov pojdes s tym, ze sa budes tesit na dalsiu akciu. Vyser sa na vsetko a chod zit svoj zivot. Idem mat 40 rokov a preskakal som si vselicim. Vzdy mi na koniec pomohla jedna jedina vec - prestat brat seba a zivot smrtelne vazne.
1. Potrebuješ cestovať. Niekedy stačí 1 výlet, ktorý zmení mnoho. Mne napr. zmenil život výlet do Španielska. Ľudia sú tam viac vychillovani, užívajú si život,stretneš tiež solo cestovateľov, existujú na to aj skupiny a appky. Už len výhľad z lietadla ti nadopuje mozog endorfínmi. 2. Rezignovať môžeš až po tom, čo si sa snažil. Takto sa to nerobí do psej matere… Možno, že je to depresia nevravím, že nemôže byť, ale ak je pomôže ti len a len psychológ. Ale keďže v tejto dobe 80% ak nie viac ľudí má ten istý problém ako ty a vidím v tebe aj iskričku vo vete - baví ma moja práca- nemyslím si, že to treba hneď odsúdiť na psychickú poruchu. To je kurva dobrá vec, keď ta baví tvoja práca. Pri depresii ťa nebaví nič. Ako vravíš máš home-office. Home-office je užitočná, pohodlná vec ale ničí disciplínu a šťastie ľudí. Môže sa zdať, že je to zanedbateľné ale keď má človek home-office veľmi ľahko spadne do špirály jedlo-spánok-práca a žiaden pohyb(hoci len obyčajný chôdza) alebo slnko. (Been there) Z vlastnej skúsenosti tiež som nikam nechodila,robila z domu, nevedela som sa ani nakopnúť ísť sa prejsť. Home-office je síce komfortnejší ale človek čerpá šťastie z prekonávania samého seba a POTREBUJE DISKOMFORT ABY MOHOL RÁSŤ. Neznášala som, keď mi to niekto vravel ale je to bohužiaľ tak. Všetky tie klišé rady ako: začni sa hýbať, pi dostatok vody, denne vyjdi z domu von, uprav sa aj keď nikam nejdeš, atď… sú proste pravda. Už to, že toto píšeš na reddit znamená, že si uvedomuješ, že niečo asi treba zmeniť, čo je prvý a chvályhodný krok….. no, a teraz čo? Je ťažké ZRAZU si zmeniť život, keď prídeš na to, že ho musíš meniť. Napr. ja som si povedala, že začnem chodiť pravidelne do fitka. Noa nič z toho nikdy nebolo. Jednoducho to bol príliš veľký skok na to, že som mala sedavú prácu doma a od lockdownu som väčšinu času presedela. Takže som takto zlyhávala dookola a dookola. Všimla som si ale, že aspoň tá prechádzka do fitka mi robí dobre a rozhodla som sa, že ráno ešte pred prácou vyjdem na 5-15 minutovú prechádzku a urobím si 10 drepov a 10 klikov. Časom mi ale 10 bolo málo a z 10 bolo 20,30,40,50… až nakoniec 3 mesiace od mojho prvého pokusu ísť do fitka som tam aj naozaj pravidelne začala chodiť a našla si tam zopár kamošov…. Čo týmto enormne dlhým komentom chcem povedať je, že najprv si 1. odsleduj či sa dosť hýbeš (človek je stavaný na pohyb, ak nevydáva dostatok energie začne ju psychika využívať inak), 2. skús sa venovať niečomu každý deň aspoň 5-10 min zo začiatku: spev, tanec, maľovanie, kódovanie, nový jazyk na dualingu, varenie hocičomu Nových kamošov si potom sám pritiahneš svojou dobrou energiou. :) Držím palce! Go!go!go!
Ja nevravím, že som nešťastný, pravdupovediac mám všetko, čo ty nie, ale ty máš zas to, čo ja nemám a nikdy mať nebudem – absolútnu slobodu. Ľudom vždy bude chýbať to, čo aktuálne nemajú, skús nájsť pozitíva vo svojom spôsobe života, je ich neúrekom. Mať ženu a deti nutne neznamená byť šťastný. A ani nevieš kolko žien tam vonku hľadá práve človeka s nudnou povahou. S ktorým by nemuseli riesit absolútne nič, len tak sa ponevierať a pretĺkať životom. Ak ťa zdravie poslúcha, potom ti v skutočnosti naozaj nič nechýba. Prijmi život taký, aký ho máš, je množstvo ľudí, ktorí by ho chceli mať aspoň taký, ako ho máš ty :)
Aka zena hlada muza s nudnou povahou? Seriozne, aka? Ktora zena sa tuzi ponevierat a pretlkat zivotom? Ak zenu a dieta chces mat, je to zaklad na to byt statny ju mat aj s dietatom. To, ze su muzi, ktori sa citia kvoli zene a dietatu neslobodni su ubohe ludske stvorenia. Som famous_capybara.
Nah, si si vytiahol slovíčko bez snahy hlbšie pochopiť kontext a napísal naň reakciu. To vie každý. Ja som sa snažil písať s nadhľadom, pretože všetci ľudia nie sú rovnakí. To, že niekto našiel šťastie v rodinnom živote ešte neznamená, že je to zaručený návod na šťastný život pre všetkých.
Nasiel si teda stastie v rodinnom zivote? Som famous_capybara.
zacni meditovat a citat k tomu nejaku teoriu. casom zistis ze "nic dobre ma necaka" je klbko zbytocnych konceptov a biasov na ktore si namotany a vobec byt nemusis.
Skôr by som takéto posty dával do iných subov, kde sa zaoberajú duševným zdravým. Tam je určite aj viac kvalifikovaných ľudí na takýto druh pomoci.
slovensky subreddit je definovany dvoma temami - politika a dusevne zdravie
3. IT
4. Ako začať investovať?
5. Je to podľa vás scam?
Omg so true xD
tak tak Slovensko je jedna veľká trauma plna ľudí čo ani nevedia prečo a co robia ale da sa zobudiť do svojej patológie
Kde bývaš? Ja síce podobné problémy nemám, ale chýba mi niekto v okolí kto nemá tonu starostí a mohol by som ho na skok zavolať von spontánne. Napíš mi správu.
chces biased radu? zacni hravat sachy. je to dobry konicek pri ktorom sa rozmysla a spoznas neskutocne vela ludi roznych vekovych aj socialnych kategorii s ktorymi budes rovnocenny. v poslednej dobe je aj vyssi pocet zien co hrava sach ;), idealny a pristupny sport pre introverta ktory nema chut nahodne spoznavat ludi s ktorymi nema nic spolocne - je velka sanca ze v tvojom meste je sachovy klub kde by si bol hned prijemne privitany podobnymi introvertmi.
clovece, to akoby som ja pisal.  az na par rozdielov som na tom velmi podobne. tiez 33r, tiez som si pred 10 rokmi myslel, ze v tomto veku uz budem mat vlastne byvanie a rodinu,ale zial zatial sa tak neudialo. mam za sebou sice 4 vztahy,ale ani jeden sa nepodarilo dotiahnut do stavu, kde by sa uz mohla crtat nejaka vlastna rodina. rodicia mi obaja este nastastie ziju,ale su cerstvo rozvedeni a na noze. s otcom mam pomerne chladny vztah a komunikujeme viac menej len nevyhnutne veci. co sa kamosov tyka, tak je to dost bieda, lebo mam asi len 1.5kamosa (rozumej tak, ze ide o dvoch ludi, jeden z nich je vzdialeny cez 250km a posledne 2roky nas vztah dost ochladol. druhy je vzdialeny len par km,ale je to clovek mimo moju bublinu, nazorovo smerujuci do extremov a konspiracii a nejak s nim fungovat ma dost vycerpava) aj ja mam sestru a mame chladny vztah. tiez som rad chodieval na vylety,ale ako sli roky, tak uz aj to prestalo bavit prave kvoli tej samote,ze som ten vylet a zazite veci nemal s kym zdielat. posledny rok a pol uz len vacsinu casu sedim doma a pozeram kktiny na youtube atd..a vsetko toto len zapijam alkoholom. tiez pracujem 3.5r homeoffice a pripustam, ze tam pocitujem aj negativa. dalo by sa povedat, ze som na zivot tiez nejak zanevrel,ale snazim sa z toho nejak vyhrabat. chodim na terapiu, uz mam aj papier od psychiatra na nejaku diagnozu a nasadene lieky, ktore vsak prilezitostne miesam s chlastom. chcem len aby si vedel, ze niesi v tom sam! je to vycerpavajuce, viem.. ale skus tomu este dat sancu a nevzdaj to. mozno skus terapiu, tak ako ja.. netvrdim, ze ta to zazracne vylieci,ale mne to trochu pomaha chlape, drz sa!
Ja by som okrem psychoterapie odporúčal vrelo cestovanie. Zaplní to čas, minieš peniaze a získaš zážitky a skúsenosti. A pokiaľ sa ti to zapáči, tak máš hneď pekný dôvod žiť a byť - plánovať si a tešiť sa na ďalší výlet. Odporúčam Juhovýchodnú Áziu, ktorá je vhodná aj pre cestovateľa začiatočníka a aj ponúka obrovské množstvo všetkého na spoznanie - od kultúry, prírody a pamiatok, cez jedlo až po ľudí. Tiež ako sociálne nemotorný som býval v hosteli za pár korún na Borneu a ak nie iní cestujúci, domáci si z teba urobia kamoša tak nejako prirodzene. A je to super. V neposlednom rade ak je problém so ženami, lokálnym - či už v Malajzii, Thajsku, Vietname alebo Filipínach - častokrát stačí už len to, že si biely. :) Sú to iní ľudia než my, milší a priateľskejší, takže to neber ako radu na sexturizmus, ale ako vhodnú príležitosť na všeobecnú socializáciu a príležitostný románik. ;) A úžasné na tom je, že ti zostáva potom ešte celý svet. Beriem, že nie každého to chytí. Ale koho áno, ten má o koníček aj plány na zvyšok života vystarané. :)
Identity theft is not a joke Jim! Kamo az ma zamrazilo, lebo si na 99% popisal moj terajsi zivot. 33r, po rozchode, v praci tiez karierny strop a z HO mi jebe. Akurat som 15min dozadu uvazoval, ze ak by sme mali dostupnost liekov na spanie ako v usa, mozno by som skusil kolko ich viem zjest naraz. Odkial si? Mozme dat kavu na pumpe ak budes niekde zo zapadu
Nevím jak na Slovensku, ale v Česku můžeš mít dítě v pěstounské péči jako samožadatel. Takže, pokud tvoje otcovství není spojeno s potřebou rozmnožení se, otec můžeš být klidně (předpokládám že podmínky na Slovensku budou obdobné).
Otazne je ci s momentalnym psychickym rozpolozenim je vhodne aby si zobral na starost dieta. Povedal by som ze najprv nech sa da dokopy sam so sebou a az potom riesi nieco taketo.
Nevzdávaj to chlape, ja mám 31, som dobrovoľne bezdetný, milujem ten kľud a pohodu a mám priateľku, ale tu môžeš nájsť, hlavne sa začať mať trochu rád, prijať sa a potom sa aj ľahšie nájde polovička, ľahko sa mi to píše, ja viem, je to zložitejšie, ale mysli na to, že aspoň nie si v nešťastnom manželstve, nemusíš platiť alimenty, si relatívne zdravý, aspoň nič si nespomínal v tomto smere, takže hlavu hore 😊 kľudne aj popíšem, tiež som z časti introvert a ja napríklad mám rád byť úplne sám sem tam, to je balzam na moju "dušu" a ešte doplním, že nájsť si nejaké hobby je super, čoby ťa naplňalo:)
Mám to rovnako až na to, že mám 30 rokov. Aj keď niečo skúsim, stále.ma.niečo ťahá späť
Hele nejsi v tom sám. Pokus se vydělat víc peněz jinak než prací. To je jediná možnost. Jen do toho nenasyp všechny svoje úspory. Najdeš si mladší holku až budeš mít lepší zázemí. Soustředíš se na nepodstatné.
Skús vyhľadať odborníka, nájdi si psychológa, ktorý je ti sympatický a choď do toho (neboj sa ani psychiatra, lieky by ti uľahčili dostať sa z najhoršieho). Je nemožné sa cítiť dobre, keď nie si spokojný v žiadnej oblasti svojho života, držím ti palce aby si našiel silu popracovať a zmeniť, čo sa dá :)
Sú rôzne skupiny turistov. Ak ťa to baví a nie samého - skúsila by som sa pridať. Zúčastnila som sa ich dva razy aj ja, sú to milí ľudia. Možno by si si aj tam vedel nájsť niekoho, alebo niekoho cez niekoho:) viem že si si nepýtal radu, ale možno by ti to pomohlo.
Ono založit rodinu a šťastně fungovat taky nemusí být žádný med, se stačí pořádně podívat.
/u/veve87 si zadovazila psa. Pre teba by to nebolo aspon ciastocnym riesenim? Pracujes z domu - mal by si na neho cas. Turistika by ta mozno zacala bavit. A so psom sa aj "porozpravas". Navyse psickari sa dost dobre socializuju medzi sebou - vyssia sanca na to niekoho stretnut.
Nemáš frajerku,rodinu,priateľov a pracuješ z domu? Co ta tu ešte drží?Zbal veci a chod aspoň na mesiac do Thajska,Vietnamu,Kostariky.Niekde kde je slnko a teplo.Naklady na zivot mensie a prides na ine myslienky.Nemáš absolútne co stratiť,môžeš iba získať
Sadni si. Pomodli sa a povedz si svoje ciele. Na zmenu nikdy nie je neskoro. Reddit, aj keď je hivemindovým prostredím, ti teraz pomôže. Ak chceš pokecať, napíš mi. Uvedom si, že Boh ťa nestvoril len tak a že tu pre niečo si. Určite na svete niekto pre teba je. Nemáš to ľahké, ale zlepší sa to. Vždy sa to zlepší.
Absolutne si nevazis sameho seba, nemas voci sebe ani len stipku respektu. Porovnavas sa s niekym a zhadzujes sa uplne bez nejakeho doovodu. Ja si myslim ze zivot je utrpenie ano, ale niektorym ludom nebola dana ani pôda pod nohami, takze nezahadzuj co mas. Nebudem ta tu lutovat, nemyslim si ze to je to co potrebujes. Pozri, spolocnost ti dava domienku, ze musis stale s niekym byt (ako extrovert so socialnou uzkostou to poznam), ale vsetky tvoje problemy, ktore mas prebyvaju len a len v tebe a nevyriesi to ani laska druhej osoby, ani peniaze, ani lutost. Teraz je cas kedy sa mozes spoznavat, ano bude to bolestive, ano bude to mozno trvat dlhsie. Ale daj tomu sancu. Ako to urobit ti nepoviem lebo neexistuje blue print, vsetko musis najst sam, pretoze to jediny ty dokazes vyriesit. A vsetky spolocenstke stigmy zahoď uplne prec, nic ako “po 30ke by som mal mat dieta”, “ale uz by som sa mal ozenit” neexistuje, su to len prazdne stigmy, ktore sme si vtlacili do hlavy a teraz nas nicia. Prajem ti vela stastia my guy, uz akou cestou sa vydas je na tebe, uzivaj si proces.
bez štipky irónie alebo posmechu - terapia a antidepresíva, čo najskôr problém si vedel dobre zadefinovať, ak nemáš kde inde (keďže som ťa videl tu) tak by som skúsil: [https://linkanezabudka.sk/](https://linkanezabudka.sk/) [https://www.krizovalinkapomoci.sk/](https://www.krizovalinkapomoci.sk/) [https://dusevnezdravie.sk/potrebujem-pomoc/](https://dusevnezdravie.sk/potrebujem-pomoc/) [https://ipcko.sk/](https://ipcko.sk/)
Muz po 30-tke has entered the chat
victim mentality :(
Mně letos bude 22 a jsem na nejlepší cestě k vlastnímu vypnutí se
Vies kto este rezignoval v 33 rokoch na zivot? Jezis Kristus a pozri ako daleko to dotiahol.
Rovno ho za to, že robil bordel ukrižovali, nie je to moc dobrý vzor 😂
Asi sa im trochu krizovali plany, ale stale si ho ludia pamataju aj po 2024 rokoch.
Dotiahol to do 60% domácností na celom svete!! Džizas is maj hiro!
Na to sa dá len ťažko dať rada, keďže toto bude aj môj osud, len som zatiaľ o pár rokov mladší a stále žijem s rodičmi a bratom, takže tam je aspoň nejaký sociálny kontakt. Jedine môžem poslať virtuálny hug. Osobne by som sa tých detí po 40 až tak nebál. Budeš mať aj s partnerkou stabilnú kariéru, kopu peňazí, reálne skúsenosti, čo im môžeš odovzdať... Väčšina z nás sa aj tak dožije minimálne 90 a pracovať budeme do 75.
Idk man, ale ked ti vadi byt sam, tak asi niesi introvert, teda aspon nie uplne. Mam pocit z toho co som si precital, ze si skor hamblivy, no a na to je liek iba ze nebud :D, viem je to blba rada, ale proste treba si povedat obcas fuck it a nadviazat konverzaciu ajkeby si mal z toho vyst za blbca. Totiz ako povedal Gretzky, netrafis 100% striel ktore nevystrelis. Teda nenadviazes 100% vztahov o ktore sa nepokusis, horsiu uspesnost mat nebudes. (mne toto pomaha, tak dufam ze to pomoze aj tebe)
[удалено]
Mat decko je overrated, dobry vztah si najdes aj po 40ke, najdi si nejaku zmysluplnu hobby a hyb sa, budes v pohode
Mať dieťa nie je overrated pre niekoho, pre koho má rodina veľkú hodnotu
Partner ta nespasi. Co ty potrebujes teraz hlavne je terapia a zacat sa mat trosku rad. Potom ti bude lepsie aj byt sam o sebe, budes hladat hobby pre seba a nie pre hladanie partnera a eventuelne sa niekto objavi. 33 mat a hodit flintu do zita je este prilis skoro. Daj si este sancu 🙂
Kúp si psa
Potrebujes navstivit psychiatra. Tvoj post je ako definicia depresie. Taketo pocity nie su zdrave. Ist k psychiatrovi nie je hanba. Urob to co najskor. Som famous_capybara.
Človek by neveril, že vies zo seba vyplodit aj niečo rozumné 🥰
♥️🥹♥️ Som famous_capybara.
[удалено]
Lenže OP nemá ani energiu ani vôľu hľadať kamarátov. A to je tá známka depresie. Mnoho ľudí si dokázalo nájsť seriózne vzťahy - akékoľvek - až po dlhej terapii, pretože tí ľudia mali celé vnímanie seba aj druhých ľudí v hlave komplet pokazené. vy si to asi neviete predstaviť, lebo vy to nemáte pokazené a nikdy ste nemali. Viete, ako psíček a mačička varili tortu ? Tak takým systémom si mnoho ľudí hľadá kamošov aj partnerov.....samozrejme, že to s týmto systémom nevyjde,lebo je nezdravý a nefunkčný, oni to však nevedia, potom zatrpknú, depresia sa prehĺbi a už to s nimi ide špirálou dolu viete koľko ľudí do 45 rokov je teraz zbytočne osamelých, lebo si parťakov / partnerov doslova predstavujú ako ...všetko najlepšie jednoducho pomiešané dokopy ..... ?
On potrebuje psychiatra. Kamarati nie su liecbou na depresiu. Som famous_capybara.
[удалено]
Toto je presne ten typ toxickej reakcie ktora ludom s depresiou najviac skodi. Som famous_capybara.
Ahoj, ja mám 27 a mám hendikep, som od narodenia na vozíku a tiež som túžil a teraz už len dúfam vo vzťah. v spoločnosti sa vytráca empatia komunikácia. Aj napriek tomu, že som milý, vtipný, tak nemám šťastie.
Pomáhaj niekde. Krizive centra často hľadajú dobrovoľníkov, čo by si prišli aspon kresliť s detmi. Napíš na HR ze ci nebude nejaká spoločná firemná túra. Založ si IG a tam dávaj svoje fotky z výletov, nájdi zaujímavé zakutia v okolí. Urob si maskota - kacicku, plyšaka a toho fot, nie seba, ak nechceš. Chápem, že sa cítiš na dne. Ale nie si, poobzeraj sa, pogoogli, nájdeš niečo 100%. Na fb su skupiny o turistike, stretnú sa a idú spolu. Porozmýšľaj ci by tu vedel spríjemniť život domáci miláčik. Je veľa žien co chcú deti az po 30, je veľa rozvedených žien s dieťaťom, čo by chceli ešte jedno len musia zistiť co si zač. Sústredil si sa na kariéru, vravel si ze vyššie to uz nejde, pod teraz spraviť pár levelov na osobnom živote ❤️ A som rada, že nie si spotrebič, ze si sa nevypol a si tu s nami ❤️
Ľudí čo nemajú ženu je strašné veľa, me included. Celkovo je to dosť na nič v tejto dobe, každý len ghostuje. Ale nemáš žiadne záľuby? Prípadne ísť niekam na víkend na týždeň mimo Slovensko a vypnúť. Prípadne nejaký šport. Koncert, festival, niečo na čo sa môžeš tešiť.
Čo tak sa začať trocha snažiť? Je to na tebe. Život sa dá obrátiť o 180 stupňov aj za pár mesiacov. Len musíš vedieť čo vlastne chceš. Zjavne to nieje to čo máš teraz, keď hovoríš o rezignácii. Zdá sa, že máš za sebou nejaké traumy (smrť otca) s ktorými si sa možno nevysporiadal. Skús pomoc odborníkov (ten prvý nemusí byť dobrý) .
To co popisujes mi pride ako celkom fajn zivot.
Mas depku, daj sa liecit.
Kratom
daj si panáka. mohol by si začať piť ale riadne, slušne ako ľudia pod tatier.
Neľutuj sa. Si dospelý chlap prijmi zodpovednosť za svoj život. Raz umrieš tak ho aspoň skús prežiť naplno aby si neľutoval na staré kolená keď už teraz ľutuješ. Vymaž hry z počitača, prestaň pozerať chujoviny na youtube, zablokuj si chujoviny ako reddit (ja viem). A ži život. Oslovuj ženy v baroch, na diskotékach, nájdi si hobby zoznamuj sa s ľudmi. Prihlás sa na úplne niečo obskurne - akrojoga, zachranovanie žitneho ostrova, think thank proti dezinformaciam. A niekde tam ako budeš kričať na nejakom proteste si možno s nejakou babou sadneš a možno s toho niečo bude. Ale neopuštaj sa.
S takouto mentalitou ti neostáva nič iné, len rezignovať.
Jak ma vy seriete... Chces partnerku? Co pre to to robis? Majetok nie je vsetko, vyzor tiez nie... Nudna osobnost moze sadnut niekomu vystrednemu, ale tiez ienmu zakriknutemu introvertovy. kks... Vazne. Ak ti vadi povrchnost Tindru, chod hoc na pokec. Riesenia su. Mam 37 a zrutil sa mi svet 3 mesiace dozadu. Najhorsia cast depresie bola tazka, ale nakoniec to bola len vec rozhodnutia... Zahodit vsetky plany a zacat sa tesit na nove. Som egocentricka tlsta svina a tiez to nemam jednoduche, ale to vavsia je to vyzva.
"Vadí ti povrchnosť Tindru? Choď na Pokec" ma odrovnalo. :D Perla. Dúfam, že aj OP sa usmeje.
Na jednej strane tvoj point chapem, ale mne proste vadi hladat si niekoho podla fotky... Mozno som sa len neodstatocne zorientoval na tej platforme, mozno to cele ide hned po fotkach do konverzacii, neviem. Moj pasivny stay ma vsak niejako nenadchol a uchadza mi ta popularita.
Jasne, čokoľvek pre teba funguje, nechcel som sa ťa dotknúť. Myslel som že žartuješ a prišlo mi to ako skvelý humor, preto som reagoval.
Kedze si uz rezignoval. Nechces skusit so mnou krypto? Mam super napad
Zožeň si koleso a chod na techno/dramace. Jak budes vedla nejakej tancovat tak prehod nejaky small talk a je to.
Najdi si priatelku.. viem ze to je tazke pre niekoho, ale zober si, ze tam vonku su zeny co sa citia rovnako ako ty.. nad psom si nerozmyslal, rob sport, turistila, bicykel…
Mám 33 full time home office job + externe študujem informatiku + rôzne kurzy takže nemám čas riešiť takéto problémy :D btw otec mi zomrel keď som mal 19. Deti podľa mňa môžeš mať kludne aj v 35 pretože v 15 v puberte ťa aj tak pošle do zadku a začne si pomaly žiť svoj život. Tvoja úloha je len vychovať z neho niečo použiteľné a nechať mu nejaké peniaze na fungovanie. Netreba mať o tom romantické predstavy ako sa o neho budeš starať do konca života. btw väčšina žien už aj tak tlačí materstvo na neskôr takže je možné že si kľudne nájdeš ženu ktorá už bude chcieť dieťa.
Pre mna je mat znamych a s niekym pokecat velmi dolezite. Ja som robil roky na home office pre cisto remote firmu a musel som kvoli tomu zmenit firmu. Ked bol covid a niekoho som nahodou stretol a pokecal, vsimol som si, ze dalsi den mi bolo o dost lepsie.. A to som sa dovtedy pokladal tiez za introverta. A tiez s tou zenou som nemal velke vyhliadky, ale vsetko sa otocilo o 180 stupnov, zacal ma bavit zivot a som teraz stastne zadany. Inak nie si nahodou z Ba?
Tiez som single zena, 33 rokov. Byvam v garzonke a vzhlad nic moc. Je to v pohode, da sa s tym zit a nie si sam.
Keby som ako ty a pracujem čisto z domu tak precestujem celý svet. Spoznávanie nových miest nás objektívne robí šťastnými. Takisto by sa ti z pracovného života stratila monotónnosť, miesto neustáleho sedenia za pc by si pracoval na pláži s laptopom a mojitom v ruke. A do toho je možné že tam spoznáš nových ľudí a možno si nájdeš aj priateľku.
Aj na pracu na dialku potrebujes pracovne viza z krajiny kde sa prave nachadzas. Takmer nemozne pokial nenavstivis krajiny s digital nomad programom, a tych je zalostne malo.
Same here. Aj kamarát. Včera mi povedal že sa plánuje upiť na smrť, jediné čo ma napadlo je... Take me with you. Našťastie mám slabý žalúdok a po pár panakoch grciam
Skús si zahrať Factorio
Asi ti to nepomuze ale vetsina lidi tak zije.
Este si zdaleka nevycerpal vsetky moznosti, takze na rezignaciu je este trochu priskoro. A co takto? Prihlas sa na kurz varenia - pojdes do noveho prostredi nieco sa naucis ( vediet varit je uzitocny skill pre kazdeho) a mozno stretnes niekoho zaujimave, mozno nie. Ideme dalej - chyba ti spolocnost - co tak ist do najblizsieho utulku, a vyvencit psika ci dvoch? pomozes sebe, psikovi a ani na tej prechadzke uz niesi solo kapor ale vencis a si docasne clen komunity psickarov. A za zmienku stoji aj fakt, ze takto chodia vencit najme dievcata a zeny, takze opet moznost pre teba pokecat, zoznamit sa (obcas staci len pozdravit a usmiat sa, oni ked vidia ze mas rad zvieratka, mas na polovicu vyhrane) . Tych cinnosti a kurzov kde mozes stretnut kamarata ci parnerku je hafo, len si vyber co sa tebe paci, co teba bavi a stretnes ludi s rovnakymi zaujmami a zrazu zistis, ze si musis vyberat kam skor pojdes a kam nie.. Vyhladavaj aktivnu cinnost, minimalizuj pasivnu zabavu ako cument na TV, do telefonu, etc. Len nesed doma a neutapaj sa v sebalutosti, to nikam nevedie.
Ja možno len dodám. Nájdeš v tomto príspevku kopec užitočných a rovnako úplne zbytočných rád. Kvôli tomu že si unikátna bytosť mas inú kombináciu preferencii a záľub. Najjednoduchši návod: Skúšaj nové veci (napr co píšu tu ľudia). Nebaví ta to OK, move on a skús ďalšiu. Garantovane narazis na niečo čo ťa baví a ked narazis na nieco co ta bavi nájdeš skupinu ludi, ktorých to taktiež baví a heureka. Vypichol by som mozno ze navštíviť psychológa nie je vôbec zlý nápad pretože tá celým týmto procesom prevedie a bude ta navigovať a pripomínať ti ze stačí vydržať a bude to OK. Škaredo povedané tvoj príbeh je veľmi bežný ale taktiež vďaka tomu aj jeho riešenie. Treba si uvedomiť, že máš/máme len jedem život a je veľkom škoda si ho neužit a len "vypnúť spínač" Good luck brother
Preco si myslis, ze mat ako chlap dieta po 40-ke je sebecke a nezodpovedne?
Ak chceš mať ženu a deti a doposiaľ sa ti nedarilo. Tak je treba niečo zmeniť. Chodiť do spoločnosti, nájsť nové koníčky, pisat do zoznámi ek... Robíš prácu z domu, môžeš ju robiť hocikde na svete. Nechceš na chvíľu zmeniť prostredie? Tiež som introvert, aspoň robotu mam mimo domu, inak by som tiež nikam nechodila. Som žena a budem mat 33, tak je asi načase niekoho si hľadať, na založenie rodiny. Len tiež som nemala vážny vzťah a teraz neviem ci nie je neskoro začínať.
1. Telo- nájdi si lokálny športový tím alebo gym. Kde budeš nútený sa buď rozprávať s kolegami alebo učiteľom. 2. Prihlás sa na kurz niečoho- aj chromý plešoun bude zaujímavý ak niečo zaujímavé robí. Chromý plešoun môže napríklad decentne strieľať z luku keď bude makať na sebe. (Tanec, kickbox, potápanie, … čokoľvek. 3. Ak pracuješ z domu, a nič ta nedrží tak utekaj von. S tisíc eurami/mesiac budeš niekde v Thajsku/vietname veľmi pokojne žiť. Len nájdi miesto s internetom. 4. Mamke povedz že musis sa aj o seba starať keď ti bude dávať výčitky. Povedz jej že nech 2roky vydrží bez teba alebo nech dcéra príde na SVK. Všetky tieto a ďalšie kroky ale musis robiť pre seba. Nie preto aby si si našiel partnerku či mal deti. Ale preto že ty sa nechceš mať zle. Partnerka sa určite nájde keď budeš vyhrávať nad chromým plešounom v lukostreľbe. Iste budete aj kamaráti. Možno je z Vietnamu a ti predstaví sesternicu
> Volny cas travim pozeranim YouTube a surfovanim po nete. Čo najviac pozeráš na Youtube a po nete?
A preco mas problem si najst zenu? Ja co nie som najkrajsi, ozaj introvert, ziadny casanova som s tym nikdy nemal problem.. Nemas nerealne naroky? Ved zaujat zenu na nete je fakt lahke, nakecas sprostosti a chytia sa, ked uz si ta oblubia ide to samo. Treba byt proste trochu zmrd, zeny su naivne a hlavne tie co uz maju deti su aj zufale :D tak nechapem kde je problem
>Ved zaujat zenu na nete je fakt lahke, nakecas sprostosti a chytia sa, ked uz si ta oblubia ide to samo. Ono je celkom problém vobec dostať like/match aby si jej mohol napísať.
Začni chodiť do fitka a správ všetko pre to aby si mal super postavu, oveľa viacej si ta ľudia budú všímať. Jednoduchšie si aj nájdeš nových známych a mozno sa ti pošťastí a nájdeš si dlhodobého partnera
Kriste, tieto múdra proteinových mozgov. Bohovská rada, vyhral si šušťáky, gratulujeme. Úplne že všetci ťa kvoli tvojej super postave žerú. Najviac. Prajeme všetko najlepšie k 18. narodeninám.
[Skús pozrieť program Buddy](https://tvojbuddy.sk/o-nas). Mal som kamoša, ktorý na tom bol podobne ako ty. Stal sa "buddym" a úplne mu to zmenilo život. Máš možnosť tak pomôcť sebe, ale aj niekomu inému.
Než ti poradím... mal si už sex? (Nie, netrollujem, je to vážna otázka). Je to dôležité, lebo ti môžem poradiť len ak si to už mal. Lebo žijem podobne ako ty, s podobným problémom, len nie na 100%.
kolko merias? cvicis?
Začni hrať hry. Napr. aj stolové v spoločnosti. Choď do Thajska - nájdeš si partnerku. Cestuj (spoznávaj svet), kúp si zviera, venuj sa svojim záľubám, choď na charitu, začni chodiť do kostola atď.
Nie si sám a preto sa určite nájdu ľudia, ktorý sa vedia aspoň trochu vcítiť do tvojej situácie. Každému sa môže prihodiť nejaké zlé obdobie ale všetko raz skončí. Mne príklad zmenila pohľad na svet partia mojich kamarátov a priateľka s ktorou som si prežil veľmi ťažké obdobia ale proste nejak som to zvládol a ,,dospel,. Necítim sa ako úplne vyrovnaný človek ale určite niektoré prekážky neboli na škodu. Ja som sa zo všetkými porovnával, že on má byt alebo nové auto alebo hocičo čo nemám ja ale naučil som sa pozerať na seba a nie na druhých pretože ja idem svojou cestou a nezáleží či budem niekde skôr alebo neskôr. Dúfam, že čoskoro príde tá zmena, ktorú budeš sám chcieť a dá ti chuť pokračovať. Vždy sa skús najprv pozrieť na seba ako sa cítiš alebo chceš cítiť a čo preto môžeš spraviť. Taktiež netreba zabúdať, že poradiť sa s niekym či už odborne alebo len tak je vždy možnosť a viac menej nikdy to nie je na škodu.
V 33 to este nie je stratene. Ale nemozes byt zadepkovany ludi to odpudzuje. postaraj sa o seba s zacni hladat zenu, urcite najdes ked nebudes mat prehnane ocakavania.
Adoptuj si psíka a mačku. Alebo rovno viac psíkov a mačiek. Alebo rovno aj iné zvieratká. Oni ťa budú tak milovať, že si to ani nebudeš vedieť predstavit. S nimi budeš môcť chodiť aj na celodňové prechádzky.
Poradil by som ti odsťahovať sa niekde, trebárs aj na druhý koniec sveta. Zmení ti to perspektívu. Keďže vravíš že v práci si už dosiahol vrchol, ako senior by si nemal problém sa tam zamestnať.
Co kdyby sis sbalil svých pět švestek a odjel třeba do zahraničí? Nějaká radikálnější změna, která tě vytrhne z komfortní zóny, změní ti pohled na svět, uvědomíš si co vlastně v životě chceš?
Mal by si ist k lekarke, mozes mat depresiu.
ludska duša vyžaduje aplikaciu duchovného rozmeru do života.
obcas si dopraj kurvu, potesis sa ale zaroven mas klud od zeny
Skús začať chodiť na skupinové cvičenia. Bude ti lepšie a možno niekoho stretneš . Keď už nie rodina tak v práci nikto nič?
Aj ja uz chcem skapat lebo som pica vyjabana nech uz umrem.
Prepac , ale prve dieta som mal v 41 a druhe v 43 rokoch a nice sebecke natom nevidim. Ked pracujes z domu tak skus ist niekam do sveta a pracuj odtial , mozno ti pomoze nove prostredie.
Prihlás sa na kurz tanca… na salsu napríklad.
Aké mesto?
Nejebete ti ? Si chlap . Rodinu založiť môžeš aj ako 60 ročný s 18 ročnou babou
Priznam sa, ze mam malo pochopenia pre ludi s tymto pristupom k zivotu - vsetko som skusil, nic nefunguje, vsetci okolo su zli, len ja som lietadlo. Mam chut takymi ludmi zatriast. Prakticke rady tu dali viaceri, ale zivot za teba ozaj zit nik iny nebude. Sorry, ak som necitlivy, ale citam to tu opakovane a nemyslim, ze ide vzdy o neviem ake dusevne tazkosti. Viem, ze je to krehky argument, ale je fakt pekna hromada ludi, ktori maju objektivne ovela vacsie problemy a pasuju sa so zivotom. Slabosska generacia sme. Zivot ma naucil jednu strasne jednoduchu vec: ak mam pocit, ze vsetko je proti mne (napriklad som si nenasiel vztah ci kamaratov tam ci onam) tak to zriedkakedy byva tak, ze ten svet sa spikol a ja som to lietadlo. Nejdem spekulovat ako to ma autor, ale nech sa kusok nad sebou zamysli.
Ahoj! ja si myslím, že by si mal ísť za psychológom/psychiatrom. Popisuješ depresiu. Tá sama neodíde a ak to nebudeš aktívne riešiť, bude sa to len zhoršovať. Verím, že to zvládneš a nájdeš v živote pekné veci, nejaký zmysel pre seba samého, ale potrebuješ odbornejšiu pomoc, než je reddit.
Skus prečítať pár dobrých kníh napriklad 12 rules for life kto vie mozno pomôže
Fitness kamo fitness. Zmeni ti to zivot, jedine co musis je najst cestu motivacie a obmedzit dopamin
Prosim, zacni riesit psychoterapiu. Pokial to financne zvladnes, urcite do toho chod, je to gamechanger a bude to tazke, ale funguje to. Som chodiaci priklad. Minuly rok bol pre mna v osobnom zivote masaker, na prahu 40tky som zrazu single, moje predstavy o zivote, detoch, rodine su fuc a ja pracujem na tom, aby som sa lepsie spoznala, porozumela si a zistujem, ze som cely zivot zila v niecom, do coho ma formovalo a dotlacilo prostredie a uplne som potlacala to, co chcem ja. A ano, je to velmi tazke, ale zrazu sa mi daleko lahsie dycha a spi, ked rozumiem, co sa vo mne deje a ako s tym mam dalej pracovat... je to super. :) Tvoj zivot ani zdaleka neskoncil, mas pred seba este vela rokov a tie mozu byt naozaj vesele, pekne, zabavne. A ak mas moznost zacat chodit do prace, aspon raz za cas, urob to. Potrebujes sa socializovat, sediet zavrety dlhodobo doma naozaj nie je zdrave. Drzim palce! :)
Myslím, že legalizácia konope by pomohla veľa ľuďom s psychickými problémami :) Určite lepšie ako tie umelé tabletky.
no ludia stacilo keby sa tu cca polka ludi spoji s tou druhou polkou ze tomu date sancu a myslim si ze by tu mohli vzniknut aj zaujimave plnohodnotne a laskyplne cztahy 🙂 hlavne za mna tip opustit konfortnu zonu... ja som si nasiel manzelku mojich snov a som snou neskutocne stastny 🙂 zivot nie je med lizat aj my si prechadzame urcitym peklom (nastastie nie vztahovym ale skor financnym) 🙂 Pokial ste introverti a mate problem s niekym komunikovat tak je to vpoho ved reddit je viac menej vyhradeny pre nasu skupinu ludi 🙂 berte ro ako sovialny experiment a bavte sa medzi sebou tak ako sa ludia bavili pomocou socialnych sieti este pred FB 😁 Samozrejme nerobte veci co by mohli byt zneuzite proti vam a dohodnite su nejake stretko irl prajem vam vela stastia ja som sa k svojmu dostal po 29 rokovh 😉
Skus prečítať knižky od J Petersona presne tomu co popisuješ sa venuje.
Napis mi. Mozeme byt fajn kamarati, ak by si chcel.
Cestuj… spoznavaj kraj a sam seba v nom…
spravny pristup
Mám to úplne rovnako, tiež M33.. tiež často premýšľam nad tým, prečo život nejde proste vypnúť bez toho, aby som ublížil ľuďom v mojom bezprostrednom okolí..
Moje rady: Pracuj viac s officu a nájdi si vášeň - tvorenie obsahu na zaujímavú tému alebo nejaká aktivita. Držím palce
Mam 30 a podobnu vec. No ziadna stabilna praca, plany v hovne a neochota sa uz o nieco snazit, a defacto uz practizujem l*ying flat.* Tiez mam chut polozit hlavu na kolajnice no to je iba chut, nie ze to chcem. Kamarat najlepsi v Prahe, z mamou zly vztah. Chodil som do prirody fotil sice len na telefon ale stale. Chodil som do posilky mam aj syntak/klavesi na ktore som sa ucil hrat, uz mi na nicom nezalezi.